Na pamiatku predkov, do pamäte potomkov
Poznáte Lackovú, rázovitú dedinku v staroľubovnianskom okrese? Ak áno, akiste viete, že maličkú obec so sto šesťdesiatimi štyrmi obyvateľmi nepreslávilo, čuduj sa svete, množstvo minerálnych prameňov a vôd, ktorými ju príroda naozaj štedro obdarila. Zvesti o nej sa do celej Európy, ale i za oceán, dostali už v osemnástom storočí vďaka výrobe košíkov z vŕbového prútia. Ak by ste v sobotu 2. augusta boli do Lackovej zavítali, zistili by ste, že tamojší rodáci si svoju históriu a tradície mimoriadne vážia. A chcú ich zachovať aj pre ďalšie generácie. Aj prostredníctvom projektu s príznačným názvom Na pamiatku predkov, do pamäte potomkov, ktorý podporili v rámci grantového programu Spoločne pre región spoločnosť U. S. Steel Košice a Karpatská nadácia. Jeho vyvrcholením bolo vskutku vydarené víkendové kultúrno-spoločenské podujatie Lackovský košík, na ktorom domáci predstavili návštevníkom celý proces výroby košíkov, zvyky obce a regiónu, kroje, piesne, tradičné jedlá i goralské nárečie. Starosta Marek Gallík priznal, že nebyť grantu, projekt by mohli realizovať len veľmi ťažko. Vďaka finančnej podpore mohli nielen rozšíriť stálu expozíciu košikárstva, vytvoriť informačné tabule a letáky, ktoré na ňu návštevníkov obce upozorňujú, ale v čase prázdnin aj zorganizovať pre mladých ojedinelý workshop Zapleť sa s prútím, nie s trávou. Zúčastnilo sa ňom tridsať chlapcov a dievčat, ktorých skúsení Lackovčania zaúčali do tajomstiev košikárstva. Osvedčenie o jeho absolvovaní si prevzalo aj päť detí z nášho partnerského detského domova sv. Klementa Hofbauera v Podolínci...
Zaujímavé pri tom je, že priamo v Lackovej vŕbové prútie nerastie. Košikári ho chodili a chodia dodnes zbierať po okolí... "Nie je jedno, kedy sa prúty zbierajú," prezradil Alojz Gallík, ktorý sa pleteniu košíkov venuje už desiatky rokov. Remeslu ho naučil otec, čosi odkukal od babky. "Najlepšie sú vtedy, keď už na stromoch opadá lístie, prídu prvé mrazíky. Teda neskoro v jeseni... alebo začiatkom jari. Takéto prútie však treba dve až tri hodiny variť v pare, potom štripkáčom olúpať. Ak ho nepoužijeme hneď, ale uskladníme ako polotovar, pred pletením ho zasa treba aspoň na dva dni namočiť, aby bolo elastickejšie."
V maličkom múzeu košikárstva, ktorým nás pán Alojz sprevádzal, návštevníci nájdu rôzne úžitkové predmety z prútia a nádoby na prenášanie úrody z poľa, tzv. štrikovance, košíky do ruky so špeciálnou mimoriadne pevnou rúčkou, tzv. klotkou, noše na chrbát, misky, postieľky, nábytok... Zaslúžený obdiv musí vzbudiť prútený kufor, na ktorý sú tu zvlášť hrdí. "Našli sme ho na povale," prezradil náš sprievodca. "Dal som ho trošku do poriadku, vyčistil. A pozrite, nič sa mu nestalo... Škoda len, že sa kamsi stratil kľúčik. S týmto kufrom vyrobeným pred rokom 1900 vycestoval Ondrej Haky so svojou manželkou do USA. Moja babka sa ako trojročná vrátila s rodičmi s týmto kufrom späť na Slovensko..."