Pomôcť chorým ľuďom prišli na transfúzku viacnásobní dobrovoľní darcovia krvi, ale aj nováčikovia
Bol piatok 13. mája, len zopár minút po šiestej hodine ráno, a čakáreň hematologicko-transfúziologického oddelenia v poliklinike šačianskej nemocnice vo Vstupnom areáli U. S. Steel sa rýchlo zapĺňala. Inžinier Ján Kendera, špecialista pre environment prvovýroby a podpory výroby, si mohol lôžko, na ktoré by sa usadil, vybrať. Nečudo. Veď si privstal a s poradovým číslom jeden vstúpil po krátkej diagnostike a vyšetrení u lekára do odbernej miestnosti ako prvý. O zopár sekúnd už „ostrieľanému“ darcovi začali stekať do vaku prvé mililitre červenej tekutiny. Začala sa desiata Hutnícka kvapka krvi...
„Dnešný odber je pre mňa osemdesiaty v poradí,“ prezradil nám s úsmevom náš kolega z environmentu. „Prvý som absolvoval... Na vysokej škole,“ načrel do pamäti. „Ale pravidelným darcom som sa stal až tu, v železiarňach, kde mám odpracovaných už tridsaťpäť rokov. Zvykol som si na to a posledné roky chodievam darovať krv pravidelne, každý štvrťrok,“ dodal a potvrdil slová viacerých dlhoročných darcov, že odbery sú pre nich zároveň takými malými preventívnymi prehliadkami. „Hneď zistíme, ak sa niečo deje,“ konštatoval Ján Kendera, ktorého nie raz z transfúzky zavolali, aby prišiel pomôcť. „Párkrát ma stiahli aj z roboty. Zo Šace napríklad, keď potrebovali krv pre malé dieťa pri operácii. Ak človek môže, pomôže,“ poznamenal akoby na okraj dlhoročný darca, v šľapajach ktorého pokračuje aj jeho dcéra.
Medzitým zvyšné tri lôžka obsadili ďalší odhodlaní železiari, ktorí prišli pomôcť dobrej veci hneď zrána – Miroslav Baltovič z Mechaniky, valcovači Peter Mojžiš a Jozef Milanič, ktorého aj tentoraz sprevádzala a krv darovala dcéra Monika. A po nich prišli na rad ďalší a ďalší. Medzi skalnými dobrovoľnými darcami sme zazreli Štefana Vojtka z útvaru Generálneho manažéra pre dane či Michala Tančáka, špecialistu zo správy a údržby budov, ktorí sa na druhý deň v sobotu chystali pripojiť k brigádnikom na detskej historickej železnici, Danu Gabániovú z oceliarne i so synom a s dcérou, Františka Jankovského a Jaroslava Guľašiho z teplej valcovne, ktorý má na svojom konte už sedemdesiatpäť odberov, Igora Lefkaniča z mechaniky, Miroslava Čajku z divízneho závodu Radiátory a rúry s dcérou Zuzanou, Juraja Migeľa z rovnakého závodu, ktorý na hutnícku kvapku pritiahol syna Juraja z oceliarne aj ich suseda Radoslava Szenczyho, generálneho manažéra pre dane Vladimíra Molčáka a mnohých, mnohých iných...
Nikto dlho nečakal, všetko išlo plynulo. Tím zdravotníčok spolu s vrchnou sestrou Editou Petrášovou bol zohraný, nič nenechal na náhodu. „Všetko ide ako po masle, však,“ skôr konštatovala než položila otázku primárka hematologicko-transfúziologického oddelenia šačianskej nemocnice Annamaria Bratková rozhliadajúc sa po ešte stále zaplnenej čakárni. „Nech vám aj zajtrajšie brigády tak dobre vyjdú,“ zapriala košickým oceliarom.
Zuzana Bercíková z útvaru Generálneho manažéra pre materiálové riadenie sa posadila, podľa jej vlastných slov, na odberné lôžko už po pätnásty raz. Prečo s touto aktivitou začala? „Chcela som si to jednoducho vyskúšať. Mala som chvíľu pauzu kvôli nedostatku železa, ale teraz sa teším, že je všetko v poriadku,“ dala nám s úsmevom vedieť a po očku sledovala lôžko oproti. „To je môj syn Marián, pracuje v pozinkovni a toto je jeho historicky prvý odber. Chceme časom sem prilákať aj jeho mladšieho brata.“
Premiéru na podujatí absolvovali aj dvaja americkí manažéri - viceprezident pre BSC Richard C. Shank a generálny manažér pre prvovýrobu Joseph H. Morey. Obaja nie sú v tomto smere žiadni nováčikovia, v domovskej krajine darovali krv niekoľko ráz. „V mojom prípade to bolo viackrát v rámci mobilných odberov priamo na pracovisku. Výhodné na tomto spôsobe je, že človek nemusí nikam chodiť alebo cestovať,“ ozrejmil viceprezident Richard Shank. Spolu s Josephom Moreyom potvrdili, že takáto pomoc prináša pozitívnu skúsenosť a ocenili dobrú organizáciu podujatia.
Krátko po dvanástej hodine sa čakáreň vyprázdnila. Summa summarum? Do jubilejnej Hutníckej kvapky krvi, organizáciu ktorej podporili Helena Ondejková z GM pre podnikové procesy USSE i štipendistka, študentka odboru biznis a čínština na univerzite v Kodani Zuzana Takáčová, sa zapojilo bezmála sto dobrovoľných darcov, osemdesiatdeväť z nich najdrahocennejšiu a pre ľudský život ničím nenahraditeľnú tekutinu napokon aj darovalo. V priebehu desiatich ročníkov podujatia si už nechalo na tomto tradičnom dobrovoľníckom podujatí pustiť žilou dovedna osemstoštyridsaťpäť darcov. Výsledok? Viac než štyristo litrov krvi...
