Maturantov šačianskej školy Vladislava Vavráka a Mareka Čižmára teší prax v košickej oceliarni

Ostatný deň otvorených dverí partnerskej Strednej  odbornej školy v Košiciach- Šaci, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac a k organizácii ktorého prispela aj spoločnosť U. S. Steel Košice, prilákal vyše dvesto záujemcov. Deviataci, často aj so svojimi rodičmi, si prišli nielen po základné informácie o možnostiach štúdia, či podmienkach duálneho vzdelávania na ktorom škola participuje s košickou oceliarňou, ale v sprievode starších žiakov mali príležitosť prejsť si priestory školy, všetky odborné a počítačové učebne, dielne, centrum odborného vzdelávania i športové zariadenia, telocvičňu a bazén nevynímajúc. Úlohu sprievodcov si na seba vzali aj  dvaja štvrtáci, na ktorých už čochvíľa čaká skúška dospelosti. O svojej škole vedia rozprávať skutočne zaujato. Neraz ich bolo možné vidieť i počas náborových aktivít v základných školách  či na rôznych výstavách a vzdelávacích podujatiach, ako reprezentujú svoju školu. Prečo sa však pre ňu rozhodli oni? Čo študujú a ako vnímajú príležitosť praxovať priamo v košickej oceliarni? Opýtali sme sa.

Vladislav VAVRÁK: „Vždy ma bavila manuálna práca. Furt som niečo rozoberal, aj keď poskladať to späť už bolo ťažšie. Ale videl som, že to má budúcnosť. Rozmýšľal som, kam ďalej po „základke“... Vybral som si odbornú školu, aby som mal po jej skončení niečo v rukách. Voľba padla na Šacu. Mňa i rodičov motivovalo aj štipendium, to bolo veľkým plusom, ale tiež to, že sem išli študovať aj moji spolužiaci. Oslovila ma spolupráca školy s U. S. Steel Košice i to, že mnohí rodičia mojich kamarátov tu pracovali a mali sa dobre.  A tak som si povedal, že prečo nie?  Elektrikárov, ja študujem silnoprúd, treba. V škole máme špičkovo vybavené dielne, v posledných ročníkoch prichádza prax vo fabrike, ja konkrétne pracujem pod vedením Ladislava Lazoríka na údržbe valcovacích tratí, čo je skutočne super.
No a partia v škole je skvelá. Vôbec neľutujem, že som tu. Na hodinách sa „zabávam“, nie je to len o drilovaní. Navyše, škola ponúka mnoho aktivít, vrátane športových, treba si len vybrať. Rozmýšľam, čo po maturite. Chcel by som v železiarňach pracovať i pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ešte sa rozhodnem...“

Marek ČIŽMÁR: „Čo priviedlo do Šace mňa?  Určite možnosť praxe. Keď som si porovnával pred štyrmi rokmi  školy v Košiciach, povedal som si, že priemyslovky sú síce fajn, ale ponúkajú málo praxe a veľa teórie. Chcel som niečo iné.  A keďže som počul, že Šaca má dobré vybavenie a spolupracuje so železiarňami, prišiel som sa sem pozrieť... A bolo rozhodnuté. Nedá sa porovnať, keď sa niekto učí len z učebnice a keď má niekto príležitosť to, čo sa naučil, odskúšať si rukami. Ja praxujem v energetike, na údržbe teplárne, čo hodnotím veľmi pozitívne. Nie je to len tak, dostať sa do fabriky, veľa ľudí by tu chcelo pracovať a my sme sa tu dostali na prax... Nehovoriac o tom, že ak úspešne ukončíme školu, máme šancu dostať tu prácu... Technika ma určite baví. Najviac asi  to, že človek musí pri nej rozmýšľať, aby prišiel problému na kĺb. Taký je aj odbor, ktorý študujem – mechanik – elektrotechnik. Odmala ma zaujímali svetlá, ťažké a silné motory, ktoré som chcel opravovať. A čo by som poradil deviatakom? Ak ich aspoň trošku baví technika, nech idú do Šace. Mať v rukách remeslo je čistá budúcnosť.“