Ivan Dávid z DZ Radiátory a rúry s čestným odznakom ministra hospodárstva SR Za pracovnú vernosť
Ivan Dávid, predák – vedúci posunu v divíznom závode Radiátory a rúry, spojil svoj život s košickými železiarňami v roku 1969, keď ako pätnásťročný chlapec nastúpil do učilišťa v Šaci, aby sa vyučil za prevádzkového zámočníka. „Po škole nasledovala vojenčina a po nej som sa do Košíc opäť vrátil. Začínal som medzi údržbármi ako prevádzkový zámočník a popri robote som sa pustil aj do ďalšieho štúdia na strojníckej priemyslovke,“ spomína na začiatky. Do rúrovne, ktorej je verný štyridsať rokov, sa dostal náhodou.
„Otcov kamarát mi povedal, že na Bočiari, kde bola ešte v tom čase výrobňa rúr – fungovala od roku 1960, keď tam vyrobili prvú rúru a vôbec prvý výrobok spoločnosti – by potrebovali revidenta, teda človeka na kontrolu rúr. Prikývol som,“ hovorí a v mysli sa mu vynárajú spomienky na dávne roky v bývalej odľahlej prevádzke. „Najhoršie boli zimy a záveje,“ napadne mu ako prvé. „V hale sme si museli sami kúriť, piecku sme si urobili z rúry, ale aj tak sme mrzli. Ani oblečenie nebolo také ako teraz, o nejakej termobielizni sme ani nesnívali.“
Odišiel po desiatich rokoch. Nie však zo závodu Hutnícka druhovýroba, iba sa „presunul“ do expedície prevádzky rúrovne 2. Je tam dodnes. „Ako je to už dlho si vždy uvedomím, keď sa niekde podpisujem do zoznamu zamestnancov. Predtým, ako najmladší, som bol na konci, teraz som prvý,“ smeje sa. Priznáva zároveň, že po osemdesiatom deviatom roku, keď sa otvorili pre ľudí nové možnosti, lákalo ho vyskúšať si aj niečo iné, napokon však ostal. „Pohrával som sa s myšlienkou, že by som si otvoril nejaký obchod, ale potom som to zavrhol. Veril som podniku, že má budúcnosť.“
Perspektíva tu bola aj pre neho. Stal sa majstrom, neskôr zmenovým predákom a dôveru mu prejavili aj spolupracovníci, keď ho zvolili za predsedu odborovej organizácie v divíznom závode. Túto pozíciu vykonáva už dvanásť rokov popri zamestnaní, funkcionárom je však už od študentských čias. Bez ochoty pomáhať druhým by to rozhodne nešlo. To musí mať človek v krvi. Kolegovia vyzdvihujú práve túto vlastnosť Ivana Dávida. „Spolupráca s manažmentom v divíznom závode je dobrá, v zásadných veciach sa vieme dohodnúť,“ konštatuje. „Cením si, že sa nám podarilo zlepšiť pracovné prostredie. Vybudovali sme miestnosti na oddych, takzvané svačinárne, máme vykurované výrobné haly, klimatizácie v žeriavoch, odhlučnené kabíny velínov, nové osvetlenie v skladoch. Pohli sme sa aj v mzdovej oblasti. Vďaka odmeňovaniu za zručnosti sa aj mzdy našich zamestnancov dostali na úroveň porovnateľnú s inými prevádzkami v podniku,“ vyratúva pozitíva predseda ZO OZ KOVO Radiátory a rúry a zároveň člen Výboru Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice.
Zmeny za dlhé roky neobišli ani jeho prácu predáka expedície, ktorý zodpovedá za nakládku rúr. „Niekedy sme rúry nakladali tak, že sme ich do seba zasúvali ručne, teraz na to máme takzvaný zasúvací tŕň. Na tomto zariadení dokážeme manipulovať s dĺžkami rúr od šesť do štrnásť metrov. Lepšie využívame aj ložnú plochu vagónov. Kým v minulosti sme do jedného vagóna nakladali napríklad osem rúr o priemere šesťsto milimetrov, po našich návrhoch nakládka už pozostáva zo šestnástich kusov. Alebo posun vagónov. Kedysi sme ich tlačili ručne. Odkedy máme lokotraktor, zmenilo sa to,“ hovorí a priznáva, že práve lokotraktor – čo je vlastne hnacie vozidlo so špeciálnymi kolesami na pohyb po koľajach - je jeho srdcovou záležitosťou. „Hlavne preto, že prispel k zvýšeniu bezpečnosti práce na úseku expedície. Som rád, že ho firma po našich urgenciách zakúpila,“ ozrejmuje dôvody.
Známi poznajú Ivana Dávida aj ako muža so silným zmyslom pre rodinu, ako človeka, ktorý robí rád radosť druhým a je mu blízky humor, ktorým sa snaží šíriť okolo seba pohodu. Kde si „nabíja baterky“? Možno aj pri svojej nekaždodennej záľube. „Rád pracujem so železom. Vyhľadávam rôzne nepotrebné kusy, ktorým sa potom snažím vdýchnuť nový život. Ohýbam, zváram a prerábam. Napríklad starú kostru bicykla na kvetináč, ktorý sa potom vyníma v záhrade,“ smeje sa. „Upokojuje ma to. Rovnako ako turistika, alebo dobrá kniha. Možno na to nevyzerám, ale mám rád tvrdý rock. Skupiny Led Zeppelin, Deep Purple idú so mnou od mladosti. Ak by som vedel spievať, aj by som si zaspieval,“ vtipkuje.
Jesenné voľby funkcionárov OZ KOVO prinášajú zmenu aj do jeho života. Rozhodol sa, že v novom volebnom období už nebude kandidovať. „Treba dať príležitosť mladším a po viac ako štyridsiatich rokoch práce sa už tiež blíži chvíľa môjho odchodu z firmy,“ ozrejmuje odborový predák Ivan Dávid, ktorý si minulý týždeň v Banskej Štiavnici prevzal čestný odznak ministra hospodárstva SR Za pracovnú vernosť.
