Ako dobre poznáte vranu?

Azda každý Košičan pozná vranu. V meste ich je mnoho. Povráva sa, že v minulosti, keď boli časy ťažké si Košičania spestrovali jedálniček aj týmto operencom. Recepty vám síce neprezradím, ale možno sa dozviete o vrane niečo, čo ste ešte nevedeli.

Takže, vrana určite nemá oranžový zobák ako v niektorých rozprávkach, ale čierny. Poznáme vranu popolavú so sivým chrbtom a bruchom s názvom vrana túlavá východoeurópska (Corvus corone cornix) a čierno sfarbenú vranu túlavú, označovanú ako vrana túlavá západoeurópska (Corvus corone corone). Vrana žije od strednej Európy po východnú Sibír v blízkosti lesov, polí a lúk. V lete viac v okolí lesov, v zime spolu s havranmi na poliach. Je všežravá, živí sa aj zdochlinami a odpadkami. Hniezdo si stavia na vysokých stromoch alebo v kroví z konárikov, korienkov, prípadne z peria. Znáša v apríli 4-5 modrozelených vajec so škvrnami. Samica na nich sedí tri týždne. Vydáva volanie "rrá-rrá" alebo "kraach-kraach".

Vrana ľudí inšpirovala aj pri tvorbe prísloví. Určite poznáte Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, Pán Boh stvoril vrany a čert politické strany, Psa nepreštekáš, vrany neprekrákaš, ženu nepreškriepiš, alebo Vrana vrane oko nevykole. Vrana patrí do čeľade krkavcovitých. Krkavcovité sú najinteligentnejšie vtáky, medzi ktoré patrí aj kavka, havran, krkavec, straka, sojka a orešnica. Kavka bola dokonca medzi ornitológmi vyhlásená za vtáka roka 2009. Má tmavosivé až čierne matné sfarbenie, líca sú svetlejšie popolavé a vydáva zvuk, ktorý znie ako "kavk-kavk".

Havran poľný dorastá do rovnakej veľkosti ako vrana, od ktorej sa odlišuje lesklým perím, perím na nohách a neopereným koreňom zobáku. Havran hniezdi v kolóniách na stromoch v otvorenej krajine, ako aj v parkoch. Nad Košicami zvyknú lietať obrovské kŕdle havranov, vrán a kaviek. Kŕdeľ môže tvoriť až niekoľko tisíc vtákov, ktoré prichádzajú nocovať na chránené miesta v podstreší starších budov. Ráno zasa spoločne preletujú za potravou do polí, niektoré i na trávnaté plochy vo vnútri mesta.

Koncom marca kŕdle nahradia menšie skupiny vtákov a celkový počet vtákov prudko klesne. Ak predpokladáte, že sa kŕdle rozpadli, lebo ich členovia vytvárajú páriky na blížiace sa obdobie hniezdenia, máte len čiastočnú pravdu. Väčšina zimnej populácie havranov sú totiž zimní hostia zo vzdialených severných krajín. Koncom zimy nás opúšťajú a vracajú sa hniezdiť na svoje letné stanovištia. V meste však ešte stále zostáva veľa krkavcovitých vtákov. Pamiatkári ich veľmi neobľubujú, pretože spolu s holubmi ničia mestské stavby, ale nájdu sa aj ľudia, ktorí ich prikrmujú. Minule som videla havrana ako si kráčal po chodníku a v zobáku držal jeden celý rožok. Celkom dobrý úlovok, čo poviete?