Črtá sa intenzívnejšia spolupráca medzi SPŠH a Hutníckou fakultou TU v Košiciach
|
Prodekan Hutníckej fakulty TU v Košiciach pre rozvoj Pavel Raschman (vpravo) a riaditeľ Gymnázia a Strednej priemyselnej školy hutníckej na Alejovej ulici Ladislav Makó hovoria, že im ide
o vzájomne prospešnú spoluprácu.
|
|
Intenzívnejšie spolupracovať pri výchove a vzdelávaní mladých ľudí pre hutníctvo a ťažký priemysel sa rozhodli Stredná priemyselná škola hutnícka a Hutnícka fakulta
Technickej univerzity v Košiciach. Spoločným cieľom oboch vzdelávacích inštitúcií je pripraviť pre prax odborníkov, ako sa zvykne hovoriť, šitých na mieru. Zdatných po odbornej stránke, ale i
jazykovej. Tak, aby sa vedeli uplatniť nielen doma, na Slovensku, ale aj vo svete. V čom si môžu navzájom pomôcť? V čase diskusie na túto tému sme boli pri tom.
"Rozhodne nás zaujíma," vraví riaditeľ SPŠH Ladislav Makó, "ako hodnotia našich absolventov, povedané trhovo, naši odberatelia. Sú to hlavne
U. S. Steel Košice a hutnícka fakulta. Pri našej škole funguje záujmové združenie Hutník, v ktorom majú košické železiarne svojich zástupcov z úseku ľudských zdrojov. Jeho prvoradým
cieľom je definovať potreby a požiadavky huty na kvalifikáciu ľudí a v tej súvislosti neustále formovať profil našich absolventov pre prax. Na základe signálov z U. S. Steel Košice
korigujeme niektoré učebné osnovy, spoločne nachádzame riešenia," povedal a dodal, že v podobnej spolupráci s hutníckou fakultou boli doteraz obrovské rezervy. Pritom 25 až 30 percent
absolventov školy pokračuje ďalej v štúdiu práve tam. Na rozdiel od absolventov iných stredných škôl, napríklad gymnázií, sú už "vyzbrojení" odbornými vedomosťami, ktoré ich rovesníci v prvých
rokoch štúdia na fakulte ešte len začínajú nadobúdať. Podľa jeho názoru je tu veľký priestor na optimalizáciu študijných programov zo strany vysokoškolských kolegov.
"Naša fakulta," zareagoval prodekan pre rozvoj Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Pavel Raschman, "v súčasnosti, v duchu
platnej legislatívy, mení model vzdelávania. Prechádzame na trojstupňový model, v ktorom sa "objavuje" pojem bakalár," povedal. Vysvetlil, že vlani urobilo vedenie fakulty všetko pre to,
aby od nového školského roka 2004/2005 sa bakalárske štúdium stalo realitou. Pracuje sa už na akreditáciách pripravovaných študijných programov. " A práve tu vidíme veľký priestor pre
rozvoj vzájomnej spolupráce, pretože bakalár bude niečo medzi absolventom priemyslovky a hutníckym inžinierom. Do tejto diskusie však musia veľmi významne zasiahnuť partneri z priemyselných
podnikov, pre ktorých ľudí vychováme.
Očakávame, že nám pomôžu definovať svoje potreby, vedomosti a zručnosti, ktoré od absolventov jednotlivých stupňov štúdia - bakalára, inžiniera, doktoranda, požadujú.
S priemyslovkou nás spája i časť názvu - hutnícka. Pripravujeme mladých ľudí pre prax v tej istej oblasti a snažíme sa o to isté - zatraktívniť štúdium, hľadať, povedzme, nové smery vo vzdelávaní.
Myslíme si, že sa môžeme vzájomne posilniť, ísť si v ústrety. Obidve strany si majú čo ponúknuť. My, okrem poradenstva a konzultácií pre štvrtákov, absolventov SPŠH a usmerňovania tretiakov, pri
výbere vhodných seminárov, uvažujeme o konkrétnych študijných programoch, ktoré budú šité na mieru pre uchádzačov o štúdium z hutníckej priemyslovky."
Stredná priemyselná škola hutnícka, podľa slov jej riaditeľa, je zasa ochotná poskytnúť svoje know-how vo vzdelávaní študentov pre prax, čo by mohlo fakulte pomôcť pri
konštrukcii nového systému bakalárskeho štúdia. Ukazuje sa, že spolupráca bude naozaj výhodná. Pre obidve strany.