Dobrovoľníkov z U. S. Steel Košice spojila krásna myšlienka

V sobotu, 9. júna, spojila krásna myšlienka desiatky hutníkov. V ten deň sa dali dokopy ľudia rôznych profesií, robotníci i manažéri, mladí i tí skôr narodení, aby dokázali, že spoločnými silami sa dá dosiahnuť veľa. Mnohí z nich sa ešte ráno nepoznali, popoludní už pôsobili ako dobrí známi. Jedni prišli osve, iní so svojimi rodinnými príslušníkmi, kolegami, v hojnom počte i americkí manažéri, ich manželky a ratolesti... Tvrdili všetci - bol to pekný deň. Aj keď robotu sťažovala úmorná horúčava... Pocity spolupatričnosti, príležitosť nadviazať nové priateľstvá, utužiť už existujúce, ale hlavne urobiť dobrú vec - pomôcť tam a tým, ktorí to potrebujú, stáli za to. Dni dobrovoľníkov U. S. Steel Košice majú za sebou premiéru. Vydarila sa. A my sme boli pri tom...

Zastávka prvá

V Dome pokojnej staroby A. Fischera-Colbrieho na Južnej triede v Košiciach sa zišla partia odhodlaná spraviť za necelých päť hodín z niekoľko árového pozemku plného nahromadených suchých konárov, lístia a divo rastúcich kríkov priestor pre architekta, ktorého návrhy a ich realizácia premenia zanedbaný kus zeme na oázu pokoja a oddychu. Pre starkých, ktorí potom v peknom prírodnom prostredí, pod košatými korunami mohutných stromov budú môcť relaxovať a načerpávať tak potrebné sily. Hrable, motyky, krompáče, záhradné nožnice, rýle... Veru, zišli sa tu ako soľ.
Kým ženy hromadili na kôpky suchý porast, odvážali ho do pripraveného veľkokapacitného kontejnera a vysekávali kroviny, chlapi sa pustili do ťažšej roboty. "Vari len nevyjdeme na hanbu," zasmial sa Marián Fecko z Labortestu. Betónový skelet lavičky, ktorá už dávno prestala slúžiť svojmu účelu, bol zapustený v zemi príliš hlboko a odolával i sile troch chlapov. Ale len na chvíľu. Spoločne si s ním predsa len poradili. A to na nich čakali ďalšie. Rovnako, ako už nepotrebné a nevyužívané oceľové konštrukcie zapustené v betóne hlboko v zemi. Prekáračky, smiech, dobrá nálada, ku ktorej svojím dielom prispeli i najmladší členovia partie Martin a Marián Makroczyoví. Na brigádu prišli v spoločnosti otca Petra, inak zamestnanca DZ Teplá valcovňa, ktorý, ako svorne tvrdili ostatní, vlieval všetkým pozitívnu energiu a silu. Manželia Lohroví, viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák s manželkou Beátou, ktorí sa pustili s vervou do roboty tiež, spolu s bezmála dvadsiatkou ďalších hutníkov, urobili kus práce. A pri dobrom guláši sa našiel čas aj na kus reči.
"Bolo to super," konštatovala Dagmar Kredatusová z Hutníckej druhovýroby. "Sú to správne akcie, robota veru nikoho nezabije, mal by sa do nej zapojiť každý," doložila s úsmevom. "Veľa robí aj to, aký je kolektív a tu sa zišiel veľmi dobrý," nechal sa počuť Roman Jesenský z DZ Energetika, ktorý rady dobrovoľníkov posilnil spolu s bratom Ivanom. "Rozhodli sme sa," pridala sa Ľudmila Juríčková, "že sa sem niektorú sobotu vrátime a robotu dokončíme. Kontajner je už plný, nemáme kde odkladať odpad. Určite to tu bude veľmi pekné..." M. Feckovi sa pozdávalo, že prišli pomôcť tam, kde ľudská sila neuspela, aj iní - hasiči s rozbrusovačkou, ba i kolegovia "zarezávajúci" na Detskom športovom a zábavnom ihrisku. A prečo sa zapojil do dobrovoľníckeho programu a prišiel pomôcť práve tu? Po chvíli uvažovania povedal: "Nuž prečo! Aby ľudia ľuďmi boli. Brigáda bola po organizačnej stránke pripravená veľmi dobre, je fajn, že nám prišli vypomôcť aj hasiči a brigádnici z Alejovej. Bolo to naozaj promptné," uznanlivo vzápätí konštatoval.

Zastávka druhá

Autom sa presúvame na Alejovú. A s nami traja ľudia z úseku Generálneho právneho zástupcu (GPZ), ktorí prišli na Južnú triedu na hodinku vypomôcť. Vracajú sa k svojim, na Detské športové a zábavné ihrisko, kde ich kolegovia, väčšina zamestnancov úseku GPZ, dáva do poriadku okolie príjazdovej cesty do areálu. Michal Tutko, Martin Husár a Milan Mikuš podobné akcie vítajú. Dali sa na ne, ako povedali, aby jednoducho pomohli tam, kde treba. "Nuž, mohli by sa organizovať aj častejšie," mienil M. Tutko a M. Husár ho doplnil: "Viete, stretávať sa mimo práce je fajn, utužuje to v kolektíve vzťahy a je to svojím spôsobom aj zábava, pri ktorej urobíme dobrú vec..." A Milan Mikuš poznamenal: "Budeme na ihrisku pokračovať tam, kde sme prestali - kopeme jamy na stromčeky. Tá horúčava nám ale dáva poriadne zabrať. Aj sme sa už smiali na tom, že nejdeme na rýchlosť ale vytrvalosť..."
V areáli ihriska, kde sme zakrátko dorazili, vládol pracovný elán. Ženy uhládzali zeminu okolo už zasadených kríkov, pripravovali pôdu pre záhony, chlapi, medzi nimi aj generálny právny zástupca John Wilson a II. asistent GPZ Michael Duff v pote tváre s motykami a krompáčmi hĺbili ďalšie jamy. "Musia mať hĺbku minimálne sedemdesiat centimetrov a pozrite sa, aká je tu zem. Kopu kameňov sme už zlikvidovali, ale aj tak... je poriadne tvrdá," poznamenal M. Husár, ktorý sa opäť pustil do roboty. Vedľa štyria mladí hokejisti z HC Košice, ktorí sa rozhodli priložiť ruku k dielu, rýľovali malý kúsok zeme. Marek Bartánus, Lukáš Škrečko, Michal Lukáč, Tomáš Zagyi dokázali, že sa vedia obracať nielen na ľade s hokejkou. "Vysadíme tu kvety," pridal sa k nám prevádzkar ihriska Peter Rácz. "No, musím všetkých naozaj pochváliť. V priebehu niekoľkých hodín dokázali vysadiť skoro všetky kríky. Mali sme pripravených 670 kusov, čochvíľa nebudú mať čo robiť, a to nie je ani pol dvanástej. Pracujú ako včeličky..." Medzi brigádnikmi sa na chvíľu zastavili aj D. H. Lohr s manželkou Susan, ktorí aj tu priložili ruky k dielu a pobesedovali i so starostom Mestskej časti Košice-Juh Jaroslavom Hlinkom.

Zastávka tretia

"Že či dobrovoľnícke práce majú zmysel? To určite! Som presvedčený, že v každom človeku je zakódovaná potreba pomáhať a ak sa správne podchytí, potom je to fajn..." nechal sa počuť Jozef Taraba z DZ Hutnícka druhovýroba, ktorý sa pridal k dobrovoľníkom v košickej zoologickej záhrade spolu s manželkou Máriou. Aj preto, že prírodu a všetko v nej má veľmi rád. "Poviem to takto, človek má čo cez víkendy robiť aj doma, času je málo, povie niekto, ale takáto brigáda prináša do nášho života aj zmenu..." Dobrovoľníci z radov hutníkov pomáhali v ZOO aj vlani, v lete. Natierali vtedy kovové zábradlie pri výbehoch párnokopytníkov. V sobotu vynovili ďalšie. S kovovými kefami pri odstraňovaní hrdze z kovových konštrukcií i štetcami v ruke sme tu zastihli celé rodiny amerických viceprezidentov a manažérov - Rogersovcov, Kingovcov, Cowellovcov, Rederovcov, Mullarkeyovcov, Pettersovcov spolu s Miroslavom a Pavlom, synmi viceprezidenta pre riadenie externých služieb a vzťahov Miroslava Kiraľvargu, Monikou Milickou, Jozefom Tarabom, Jaroslavom Guľašim, Vierou Verešovou, Martinou Hromotovou, väčšinu z nich aj s niekým z blízkych. Všetkým išla robota ako po masle, po niekoľkých hodinách už pôsobili ako zohratý tím. Riaditeľ ZOO Košice Štefan Kollár pochvalou nešetril.
"Takí brigádnici by sa nám tu veru zišli aj častejšie. Urobili dobrú robotu," povedal nám krátko pred spoločným odchodom. A svoj záväzok nám prezradila aj Martina Hromotová: "Myslím si, že s nami môžu vždy rátať. Ak budem mať voľno, rada prídem." Užitočne strávené dopoludnie si pochvaľovala i Viera Verešová z DZ Doprava, ktorú, ako nám prezradila, potešilo, že ohlásený termín dobrovoľníckych dní nekolidoval s jej pracovnou zmenou a tak mohla po roku opäť v zoologickej záhrade pomôcť. Čas vyhradený na robotu sa pomaly napĺňal. Ešte spoločná fotografia s manželmi Lohrovými, ktorí neobišli ani túto skupinu ochotných ľudí. A ide sa domov...
Počas sobotňajšieho dopoludnia pomáhalo pri estetizácii, úprave a skrášľovaní prostredia v Dome pokojnej staroby A. Fischera - Colbrieho na Južnej triede v Košiciach, Detskom športovom a zábavnom areáli na Alejovej ulici v Košiciach a košickej zoologickej záhrade dovedna 79 dobrovoľníkov z radov zamestnancov U. S. Steel Košice.

V pondelok sme dostali do redakcie e-mail od "skalného" dobrovoľníka R. Jesenského. Píše: "Chcem sa poďakovať za perfektne zorganizovanú brigádu pre našich seniorov. Zišla sa tam skvelá partia dobrovoľníkov. Bolo zaujímavé pracovať spolu s prezidentom USSK, jeho manželkou, viceprezidentom, tlmočníkom, hovorcom... Splnilo to moje očakávanie a som rád, že som si dobre vybral. Navštívili sme aj obyvateľov domova, nebolo to veselé. Uistili sme sa, že ten park potrebujú ako soľ. Verím, že táto silná firma im ešte pomôže pri zlepšovaní kvality ich života v starobe. Zaslúžia si to. Začalo sa a to je najdôležitejšie..."