Hovoríme s predsedom rady Občianskeho združenia SOSNA Štefanom Szabóom

Nedávno sa v košickom kine Úsmev konal 2. ročník festivalu zodpovedného cestovania Iné cesty s podtitulom Našľapuj vnímavo. Jeho súčasťou bolo aj premietanie dokumentárnych filmov Jeden svet. Iné cesty, to je premietanie a rozprávanie známych cestovateľov a fotografov o svojich neobvyklých cestách do krajín tretieho sveta. Autentický pohľad na ohrozenú prírodu a kultúru. Jeden svet je zasa regionálny medzinárodný festival dokumentárnych filmov. Filmov o ľuďoch, ktorí stoja na úplnom konci toho istého radu, v ktorom stojíme aj my. Štefan Szabó chodí po horách a dolinách od roku 1974 tak, ako chodili tuláci - na viac dní a naľahko... Snáď aj to je jeden z dôvodov, prečo pracuje v Občianskom združení SOSNA v Košiciach, kde sa snaží prispieť k tomu, aby aj tí čo prídu po nás, ešte mali kam chodiť do prírody.

· Predstavte nám, prosím, Občianske združenie SOSNA.
Naše združenie je jedným z najdlhšie fungujúcich environmentálnych občianskych združení na Slovensku. Vzniklo v roku 1992 a naše zameranie je od začiatku stále rovnaké, to znamená ochrana životného prostredia, podpora rôznych aktivít, ktoré súvisia s trvalo udržateľným rozvojom, alebo ochranou prírody a krajiny, environmentálnou výchovou. V ostatných rokoch sa koncentrujeme na rôzne formy environmentálnej výchovy, od detí až po dospelých, a hlavne na rôzne praktické ukážky trvalo udržateľného rozvoja v praxi, či už ide o obce, domácnosti, rodinné domy, alebo školy. Sme štyria trvalí zamestnanci a okrem toho máme niekoľko desiatok dobrovoľníkov, ktorí nám pomáhajú s rôznymi aktivitami pre verejnosť. Naše hlavné úsilie v súčasnosti smeruje k vybudovaniu ekologického vzdelávacieho centra.

· Prečo práve SOSNA?
Je to taká stará historka. Časť ľudí, ktorí zakladali združenie SOSNA, boli alebo sú členmi košickej trampskej osady SOSNA. A tak sme si povedali, že by bolo celkom pekné, keby sa to pretransformovalo do niečoho, čo má aj pokračovanie, lebo to má súvislosť s prírodou a ďalšími vecami.

· Čo ste robili predtým?
Predtým som pätnásť rokov učil na Technickej univerzite v Košiciach na fakulte BERG. Keď mi vtedajší vedúci katedry povedal, že to, čo učím, je príliš avantgardné, tak som si povedal, že je čas odísť. Učil som rôzne predmety, ktoré sa týkali životného prostredia, legislatívy v životnom prostredí, obnoviteľných zdrojov energie, ochrany prírodných zdrojov atakďalej.

· Organizujete rôzne kampane. Napríklad Záchranu Slovenského krasu, Jahodnú si nedáme!, Zachráňme park v Barci. V akom sú štádiu?
Ešte pred niekoľkými rokmi sa na náš popud podarilo zastaviť znovuotvorenie spolu šiestich kameňolomov na ťažbu vápenca, buď v národnom parku Slovenský kras, alebo v ochrannej zóne. Dostali sme cenu ministra životného prostredia, ale na protest proti ťažbe sme to vrátili. Dosť sa do toho obuli aj médiá, takže to bolo veľmi intenzívne, ale úspešné.
Na Jahodnej sa naďalej vŕta, napriek tomu, že v rôznych líniách je proti tomu veľký odpor. Proti je mesto, Košický samosprávny kraj, ako aj mimovládne organizácie a občania. Protest podpísalo už viac ako 113 tisíc ľudí. Petíciou proti ťažbe uránu sa už bude zaoberať aj Národná rada SR. Je najväčšou environmentálne orientovanou petičnou akciou v histórii Slovenska. My sami tomu ťažko vieme zabrániť. Stop by mohlo dať mesto, pretože to sú mestské lesy. Keďže ide o firmu sídliacu v Kanade, ďalší vývoj nevieme predpovedať. Zatiaľ ešte nikde neťažili, ale vezú sa na vlne, že je momentálne zvýšený záujem o urán. Záleží na postoji mesta a najmä vlády, pretože Jahodná nie je jediné miesto, kde je predpoklad ťažby. Treba si uvedomiť, že ťažba by jednoznačne zničila nielen životné prostredie, ale poškodila by aj Slovensko ako také. Slovensko na základe veľmi zlého banského zákona by dostalo iba desať percent zo zisku! A to by nestačilo ani na to, aby sa poškodené územie revitalizovalo. Po oddelení uránu z rudy zostáva viac než 99 percent objemu horniny ako nepotrebný odpad. Tento odpad obsahuje asi 85 percent pôvodného množstva rádioaktivity. V hlušine sú však aj ďalšie toxické látky. Určite by to bol škandál pre miesto, ktoré už 150 rokov slúži ako najobľúbenejšie turistické, rekreačné a športové stredisko.
Pokiaľ ide o Park Barca - v súvislosti s rekonštrukciou pamiatkovo chráneného Barczyaovského kaštieľa v rámci výstavby päťhviezdičkového hotela chcel investor Interhotely Košice v parku v košickej mestskej časti Barca vyrúbať niekoľko desiatok stromov. Podľa všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice je toto územie - Park Barca, definované ako chránený park aj ako biocentrum, kde sú plošné výruby stromov neprípustné. V súčasnosti výrub stromov zatiaľ zastavili. Dosiahli sme, že celý proces konania sa zrejme bude musieť spustiť od začiatku. Na náš popud sa ukázalo, že v celom konaní bolo niekoľko rozporov pri povoľovaní stavby. Investor momentálne síce má nejaké povolenie na stavbu, ale našťastie ju nemôže začať, pretože sa neuskutočnilo takzvané výrubové konanie. Nemá povolenie zasiahnuť do zelene, lebo by sa dopustil trestného činu.

· V rokoch 2000 - 2002 ste v spolupráci s ďalšími zložkami realizovali Náučný chodník Horný Abov. Budete v tom pokračovať?
Náučné chodníky u nás je jedna obrovská tragédia, ktorá spočíva v tom, že málokde v Európe je taký stupeň vandalizmu ako tu. Vo Švédsku som raz navštívil skanzen pod šírim nebom, kde nebol ani správca, ktorý by ho strážil. Keď som sa pýtal miestnych ľudí, či tam nemajú problém s vandalizmom, vôbec nechápali, na čo sa ich pýtam. U nás je taká skúsenosť, že človek vybuduje náučný chodník, cyklotrasu, osadí tabule a skutočne, počas niekoľkých týždňov je veľká šanca, že to niekto zničí. Je to veľmi demotivujúce. Tu pomôže jediná vec. Pokiaľ nechytia jediného človeka a nebude exemplárne potrestaný a ten trest nebude medializovaný na odstrašenie ďalších ľudí, tak tu sa budú naďalej rozbíjať veci, pribúdať smetiská, bude sa kradnúť, pretože ľudia vedia, že sa im nič nestane.

· V auguste 2003 ste odovzdali do užívania Cyklotrasu Hornád. Plánujete aj ďalšie cyklotrasy?
Okrem cyklotrasy Hornád sme pomáhali pri príprave a realizácii cyklotrasy v Medzibodroží, z ktorej sme mali väčšiu radosť. Náš návrh vedie po násypoch Latorice a Bodrogu úplne od ukrajinských hraníc až do Stredy nad Bodrogom. Je to veľmi príjemná, bezpečná a zaujímavá trasa, kde sú lužné lesy, množstvo vodného vtáctva. Je tam nádherne a napriek blízkosti Košíc to tam málokto pozná.

· Cyklocesta popod Slanské vrchy vedie po lesnej i poľnej ceste, prechádza cez kanály - žľaby, cez most z hrubých drevených valov, po panelovej ceste. Prírodná terénna trať je však už vyjazdená traktormi a autami, kradnú sa tabule. Tento rok sa musela uskutočniť brigáda na obnovu zničených úsekov. Sú a budú na údržbu vyčlenené finančné prostriedky? Z akých zdrojov?
Cyklotrasa Hornád nás na srdci veľmi ťažila. Na jej realizáciu sme mali približne 120 tisíc korún. Po rokoch užívania sa nám ľudia začali sťažovať, že časti úseku sú zarastené, sú tam výmole. Už keď sme začali pripravovať túto cyklotrasu, jednoznačne sme sa dohodli so všetkými starostami obcí, cez katastre ktorých línia vedie, že my zabezpečíme financie na vyznačenie a oni zabezpečia minimálne raz alebo dvakrát do roka potrebné kosby, zasypanie výmoľov a podobne. Žiaľ, v mnohých prípadoch starostovia svoj sľub neplnia. Dokonca sme sponzorsky zohnali škvaru na zasypanie dier, pričom jedna tatrovka skončila na súkromnej stavbe jedného zo starostov! Vtedy sme si povedali, že tadiaľ určite cesta nevedie.

· Súčasťou festivalu INÉ CESTY bolo aj premietanie filmov, na ktorom spolupracujete s organizáciou Človek v ohrození. Viem, že sa zaoberajú humanitárnou a rozvojovou pomocou, podporou ľudských práv a vzdelávacími aktivitami. Ale predsa, môžete nám ju bližšie predstaviť?
Súčasťou nášho festivalu bol aj regionálny festival krátkometrážnych filmov Jeden svet, ktorý pripravuje organizácia Človek v ohrození. Andreja Bána, ktorý je tam čestným predsedom, poznám dlhé roky. Táto organizácia je mi dosť blízka, pretože mimovládnym spôsobom sa snaží pomôcť v tých oblastiach, kde dochádza buď k najväčším konfliktom, alebo sú postihnuté rôznymi katastrofami. Kaukaz, Afganistan a ďalšie oblasti. Robia skutočne záslužné veci, napríklad pomáhajú obnoviť niektoré zničené regióny. Táto organizácia usporadúva každoročne festival filmov, ktoré sú zaujímavé tým, že poukazujú na najpálčivejšie problémy súčasného sveta. A to najmä tretieho sveta, o ktorom sa až tak veľa nevie, nehovorí.

· Vo svete, dokonca už aj na Slovensku, sa každoročne koná množstvo festivalov. Čím je festival INÉ CESTY iný?
Na túto tému som sa rozprával aj s Alanom Formánkom, ktorý každoročne organizuje festival Hory a mesto v Kanade aj na Slovensku. V súčasnosti je už dosť veľa ľudí, ktorí nemajú problém s peniazmi a dostanú sa prostredníctvom cestovných kancelárií alebo individuálne prakticky všade, môžu pochodiť všetky krajiny sveta. Náš festival ale nie je o adrenalíne, o dosahovaní extrémnych výkonov, ukážkou kde všade som bol. Skôr hľadá odpoveď na otázku, prečo človek cestuje, čo vlastne hľadá. Na svojich cestách by sa človek mal snažiť ísť trocha do hĺbky, spoznať problémy tamojších obyvateľov, históriu, kultúru, prírodu. Chceme poukázať na to, že spoznanie inakosti danej krajiny môže človeka veľmi obohatiť, rozšíriť jeho obzor a tak pochopiť svet z inej stránky. Možno tak niekedy predíde aj nejakým konfliktom, ktoré v stále viac globalizovanom svete budú hroziť. Chceme teda, aby človek pri cestovaní "našľapoval vnímavo", ako je to v slogane festivalu.

· Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2007, znamená to, že ďalšie ročníky budú vždy každý druhý rok?
Nie, vyšlo to tak náhodou. Chceme festival organizovať každý rok, dokonca budúci rok by sme ho chceli uskutočniť na viacerých miestach Slovenska, pretože záujem prejavili aj iné mestá. Minulý rok sme, hlavne v súvislosti so začiatkom výstavby ekocentra, mali intenzívne starosti, tak sme jeden rok vynechali. Už teraz plánujeme budúci ročník.

· Kto a akým spôsobom vyberá filmy a prednášajúcich?
Ja s Paľom Smejkalom. Cez osobné kontakty a cez ďalšie informácie na internete, cez vydané knihy. Napríklad na 1. ročníku sme sa dostali k Sveťovi Krnovi, ktorý je jedným z priekopníkov expedičnej turistiky na Slovensku. Bol prvý, ktorý prešiel celý karpatský oblúk, viac ako dvetisíc kilometrov.

· Čiže, ak si niekto myslí, že má čo povedať, ukázať, niečo prešiel, môže sa u vás prihlásiť?
Áno, samozrejme, sme otvorení ľuďom, ktorí majú dobré fotografie a myslia si, že majú čo povedať o nejakej krajine. Podotýkam, že to musí byť krajina tretieho sveta, na ktoré sme my zameraní.

Ďakujem za rozhovor a želám vám čím menej potrebných kampaní na záchranu našej prekrásnej prírody.