Erika Billá absolvuje cestu do železiarní v pokluse, prepadla aj zimnému plávaniu
Zvyčajne ju na športových podujatiach vídame so zapletenými vrkočmi a v bežeckom odeve. Na večere jubilantov žiarila Erika Billá ako krásna dáma v spoločenských šatách a s nádherným účesom. Právom, pretože prevzala poďakovanie za 35 rokov odpracovaných v hutníckej spoločnosti. Čo si oblieka, keď sa chystá do práce? „Väčšinou chodím v športovom, ale v lete si rada oblečiem sukňu,“ usmieva sa. Už 35 rokov robí evidentku v studenej valcovni pri moriacich linkách. „Plechy sú moja rodina,“ konštatuje Erika Billá. Začínala vo vodárňach, ale po roku chcela zarobiť trochu viac, a tak prišla do vtedajších Východoslovenských železiarní. „A ďakujem Bohu, že som tam, že mám toto zamestnanie, takého zamestnávateľa. Nikdy na neho nenadávam, práve naopak, ďakujem po každej pracovnej zmene za všetko. Ja som veľmi spokojná,“ vyznáva sa zo svojho profesionálneho vzťahu.
Druhú dôležitú rovinu v jej živote tvorí šport. Aj vďaka tomu ju poznajú vo fabrike predovšetkým tí, ktorí sa zapájajú do letných i zimných športových aktivít, alebo sledujú účasť našich zamestnancov v pelotóne Medzinárodného maratónu mieru či ďalších súťažiach. „Mám rada šport, cvičenie, zimné plávanie. Aj dnes som si zabehla,“ prezradila v piatok 30. novembra 2018 večer, keď mala za sebou slávnostný akt v hoteli Doubletree by Hilton a blahoželanie od prezidenta spoločnosti Jima Bruna. „Behám takmer každý deň. Cestou z nočnej si trošku odbehnem, alebo si zabehnem na rannú... V rámci možností, väčšinou v lete. Bývam na Sídlisku Nad jazerom, takže odtiaľ viem dobehnúť aj do fabriky. Inšpiruje ma aj moja kamarátka Betka Tiszová, ona robí len ranné zmeny, takže môže behať do práce každý deň,“ hovorí Erika Billá o svojom prirodzenom tréningovom rytme, ktorý úzko súvisí s jej zamestnaním. Vďaka tomuto životnému štýlu i vytrvalosti má na svojom konte 37 odbehnutých maratónov. V súčasnosti presedlala na polmaratón. Na polovičnej trati košického Medzinárodného maratónu mieru 2018 dobehla v októbri s časom 1:57:51 h na 226. mieste spomedzi 1058 žien.
Pri behu sa zoznámila aj so svojim priateľom, bývalým dlhoročným maratóncom Pavlom Obrazom, ktorý odbehol spolu 142 maratónov. Rovnako vytrvalý je aj v práci, už 47 rokov je jeho zamestnávateľom košická huta, konkrétne obalová vetva v studenej valcovni. Keď sa ho pýtam, či ešte nekončí, len pokrčí plecami: „Čo by som potom robil? Neľutujem nič z toho, čo som prežil. Ani minútu. Možno by som robil iný šport. Teraz už nebehám, ale venujem sa zimnému plávaniu. Aj dnes som si bol zaplávať. Z nášho paneláku môžem skočiť rovno do jazera. Každé ráno idem von, vezmem paličky, lebo mám operované koleno, ale ešte stále sa viem a chcem hýbať,“ konštatuje Pavol Obraz.
Zimnému plávaniu prepadla aj Erika Billá. „Už asi sedem rokov robím zimné plávanie. Okrem toho idem do lesa, tam si pocvičím Tibeťanov, aby som sa dobre cítila. Mali sme krásnu dlhú jeseň, bolo slnko, veľa príležitostí na pohyb. Baví nás s Paľom turistika, zoberieme paličky a ideme do Tatier, na Kojšovku, na Lajošku, vyventilovať sa, nabrať energiu. Odo mňa ešte nikto nepočul, že by som nadávala na robotu, na môjho zamestnávateľa. Ja si to veľmi vážim, som vďačná za všetko. Veľmi dobre sa vo fabrike cítim. Jasné, že niekedy si aj pohundrem, keď sa nedarí, ale to je normálne. Veľmi sa teším, že som v železiarňach toľko rokov vydržala, lebo nikdy nemožno dopredu povedať, čo nás čaká,“ s veľkou dávkou optimizmu dodala Erika Billá, ktorej životný štýl, optimizmus a športového ducha by si mohli osvojiť mnohí z nás.
