Európsky Pony Express odštartoval v sobotu z Košíc do nemeckého Harenu

Pony Express rozvážal poštu nebezpečným územím na trase dlhej približne 1960 míľ. Mnohí významní jazdci, ktorí ju zvládli iba za desať dní, sa stali legendami. John Fry, John Burnett, Richard Egan, Charlie Cliff a najznámejší William Buffalo Bill Cody...
Od apríla 1860 až do októbra nasledujúceho roku, kým neprevzal pomyselné žezlo telegraf, bol Pony Express najrýchlejším spôsobom doručovania pošty z východného pobrežia Spojených štátov na západ a späť. Osemdesiat až sto mužov v sedlách za dvadsaťpäť dolárov mesačne zdolávalo náročnú cestu plnú nástrah. Striedali sa po 75 až 100 míľach a priemerná rýchlosť ich jazdy dosahovala približne desať míľ za hodinu. Podmienkou na prijatie do služby bolo napríklad i to, že jazdci nesmeli mať hmotnosť viac ako 125 libier. Zaujímavé bolo aj ďalšie kritérium - vek. Ten bol v rozmedzí od 11 do 40 rokov. Nezabudnuteľným je v Amerike Bronco Charlie Miller, ktorý absolvoval Pony Express ako jedenásťročný. Najrýchlejšie, iba sedem dní a sedemnásť hodín, trvala jazdcom cesta, keď viezli inauguračný prejav prezidenta Lincolna. Odhaduje sa, že staníc, nachádzajúcich sa od seba vo vzdialenosti päť až dvadsať míľ, bolo od 150 až do 190. Prvá sa nachádzala v St. Joseph v štáte Missouri, posledná v Sacramente v Californii. Trasa pretínala územia štátov Kansas, Nebraska, Colorado, Wyoming, Utah, Nevada a California...
Na počesť odvážnych jazdcov zo Západu vznikla v bývalom Československu v roku 1985 myšlienka zorganizovať prepravu listových zásielok rovnakým spôsobom. Pony Express znovu ožil. "Slovensko sa k tejto tradícii pripojilo v roku 1997," informoval Rudolf Vass, alias šerif Krpec, ktorý má v "civile" zaujímavé povolanie. Je kovbojom na farme v Janovíku. "Dnes sa na Pony Expresse zúčastňujú jazdci zo štyroch európskych krajín - Slovenska, Českej republiky, Poľska a Nemecka, očakávame, že v budúcom ročníku pribudnú aj Rakúšania. Trasa tohtoročného Európskeho Pony Expressu povedie z Košíc do nemeckého Harenu a jazdci na nej prejdú trať dlhú 2360 kilometrov, čo približne zodpovedá dĺžke trate, akú absolvovali jazdci pôvodného Pony Expressu."
Melódia z nezabudnuteľného filmu Sedem statočných i clivá harmonika z kultovej snímky Vtedy na Západe zneli síce v piatok 19. augusta podvečer na Hlavnej iba z reproduktorov, ale to na slávnostnej atmosfére a nálade, ktoré divákov preniesli do čias Buffala Billa, nič neubralo. Už od skorého popoludnia mali Košičania príležitosť podať na poštovom úrade Pony Expressu pri Dolnej bráne listy a pohľadnice, obdivovať výkony majstra biča Kunka i pobaviť sa pri vystúpení skupiny Bonanza...
Niekoľko minút po pol piatej už mohli byť svedkami príchodu jedenástich jazdcov Pony Expressu na koňoch. Na javisku pri Dolnej bráne sa začal slávnostný ceremoniál, na ktorom nechýbal ani predstaviteľ U. S. Steel Košice, ktorá sponzorovala toto podujatie - prezident spoločnosti David H. Lohr spolu s manželkou Susan. Krátko pred príjazdom ďalšieho jazdca, ktorý uzatvoril poštový úrad a prevzal poštu, skupina mužov a žien vyzbrojená na ďalekú cestu zložila podľa predpísaných pravidiel a zvyklostí prísahu a potvrdila ju vlastnoručným podpisom. "Prisahám, že pokiaľ budem jazdiť vo firme Pony Express Company nebudem nadávať, nebudem používať opojné nápoje, nebudem vyhľadávať hádky a spory s ostatnými jazdcami. Budem konať v každom ohľade čestne, budem svedomito plniť svoje povinnosti a zverený mi úsek trate zdolám aj za cenu straty života v termíne a limite ako mi bolo určené. K tomu mi pán Boh pomáhaj!"
Pred odchodom sa jazdcom prihovoril David H. Lohr. "V mene spoločnosti U. S. Steel Košice musím povedať, že pomôcť a sponzorovať Pony Express bolo pre nás veľkým potešením. Teší ma, keď vidím tri zástavy vedľa seba, ktoré nesú traja jazdci - slovenskú, americkú a spoločnosti U. S. Steel Košice. Ako iste mnohí viete, v železiarňach podčiarkujeme predovšetkým bezpečnosť našich zamestnancov, Preto chcem aj z tohto miesta popriať jazdcom na ich vyše dvetisíc kilometrovej trati úspechy, ale najmä bezpečnú jazdu. V Amerike hovoríme, že bez ohľadu na to, či prší alebo sneží, pošta vždy dôjde. V tomto prípade sa to určite splní. Nech vám pán Boh žehná a nech vám vydrží počasie!"
Úderom devätnástej hodiny sa na svoju približne dvadsať kilometrovú jazdu zo stanoviska Pri sudkoch vydala prvá dvojica jazdcov na koňoch s prvými listami v mochillách, špeciálne upravených kožených brašnách, slúžiacich na uchovanie poštových zásielok. Spolu jedenásť jazdcov na koňoch a dvaja nováčikovia - greenhorni z východoslovenskej vetvy dostalo za úlohu priviezť poštu bezpečne, po etapách, až do Podlesku. Mali to stihnúť do soboty rána a odovzdať ju zástupcom stredoslovenskej vetvy. Podarilo sa...