Cez deň rieši technické problémy pri vysokých peciach a po večeroch píše príbehy
„Keby to nebola pravda, musela by to byť sci-fi,“ hovorí o osudoch Ladislava Erbana autorka knižky Muž z gulagu Jolana Lacková. Takmer neuveriteľný, no predsa skutočný príbeh rodáka z obce Sokoľ, ktorého tesne po maturite priamo z Kováčskej ulice v Košiciach v roku 1945 odvliekli vojaci do smutne známeho gulagu, kde strávil dlhých päť rokov, pričom ďalších pätnásť rokov trvalo, kým sa mu z bývalého Sovietskeho zväzu nakoniec podarilo dostať domov. Kronika života jedného človeka plná krutosti vtedajšieho režimu a zároveň hlbokej ľudskosti vyšla nedávno ako prvá publikácia nového košického vydavateľstva Maxim. Knižku slávnostne pokrstil Milan Kolcun s pomocou autorky Jolany Lackovej a vydavateľky Andrey Bercik 25. novembra v Klube Átrium v Košiciach. Hlavný hrdina sa však tohto okamihu už, žiaľ, nedožil. Autorke sa však prišli poďakovať aspoň jeho príbuzní. Manželka Mária Erbanová a jej syn Jozef, ktorého doktor Erban (v ZSSR po prepustení zo zajatia vyštudoval medicínu a stal sa pľúcnym lekárom) vychovával od jeho šestnástich rokov ako svojho vlastného.
Prečo o tom píšeme na stránkach Ocele východu? Nuž preto, že Jolana Lacková cez deň chodí s prilbou na hlave v oranžovom odeve ako predáčka elektroodlučovačov v divíznom závode Vysoké pece, kde pracuje a rieši rôzne technické problémy. Spisovateľkou sa stáva doma, keď si po večeroch sadá klasicky s perom v ruke k stolu nad hárok čistého papiera a píše príbehy - skutočné aj tie vymyslené, pretože ako sama hovorí: „Asi mám veľkú predstavivosť.“
„Bolo to náročné. Pamätám si, že prvá veta, ktorú mi pán Erban povedal, bola: Chcem, aby sa ľudia dozvedeli, aké to tam bolo,“ spomína Jolana Lacková na prvé stretnutie s hrdinom svojej knižky. Podľa jeho vnučky vraj predtým o svojich zážitkoch hovoriť nechcel. Názor zmenil až na sklonku života. „My odchádzame, ale knihy tu zostanú,“ vysvetľuje jeho dôvody Jolana Lacková.
Na otázku, či chystá aj niečo nové, nám autorka odpovedala, že už v minulosti vydala dve zbierky krátkych príbehov a práve z nich sa teraz chystá vybrať tie najlepšie, trochu ich „vybrúsiť“ a vydať opäť knižne. „Táto kniha bola veľmi ťažká, preto chcem teraz napísať niečo veselšie, alebo aspoň smutno-smiešne,“ prezradila.
