Hovoríme s trojicou mladých, ktorí sa rozhodli pre štúdium Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach

Kde by bol svet bez kovu, bez ocele? Bez vedcov, konštruktérov, metalurgov, strojárov, stavbárov, jednoducho bez technikov? Bude ich aj v budúcnosti dostatok? Stretnutie s tromi šikovnými študentmi Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach Ivanou Graindovou, Natáliou Sučikovou a Davidom Mahútom dáva odpovede nielen na túto otázku.

· Úspešní vedci v celoeurópskej kampani vyzývajú mladých, aby študovali techniku. Dnešné deti, vravia odborníci, však technické vedy veľmi neobľubujú. Matematika, fyzika ba i chémia sú neraz strašiakom a nebavia ich. Stredoškoláci, ktorí sa rozhodli pokračovať v štúdiu na vysokej škole, dávajú prednosť "populárnejším" odborom. Letí informatika, medicína, právo, ekonómia, manažment... Prečo ste sa pre štúdium techniky rozhodli vy?
Ivana: "Myslíte tým, že som žena a nie je to pre mňa?(široký úsmev). Ale nie... žartujem. Technika má tak širokospektrálne zameranie, že vám umožňuje uplatniť sa v rôznych oblastiach. Ale keď skončíte filozofiu, asi ťažko budete vedieť robiť odbornú či manuálnu prácu alebo ju manažovať."
Natália: "Pretože je to niečo hmatateľné, kde možno vidieť, ako veci fungujú... Predtým som niekoľko semestrov študovala psychológiu. Ešte ako stredoškoláčka som stopercentne nevedela, čomu sa budem venovať. Bavila ma biológia i náuka o spoločnosti... Napokon som si povedala, že psychológia, keďže chcem pomáhať ľuďom, je zaujímavá a rozhodla som sa ísť týmto smerom. Veľa sme sa učili o teóriách všelijakých filozofov, psychológov. Bolo to ale niečo, čo sme si museli len predstaviť, aj keď sme s tým nemuseli súhlasiť, takže o to ťažšie sa nám to učilo. Uvedomila som si, že chcem pracovať na niečom hmatateľnom, že chcem niečo tvoriť. Že prejsť k technike bolo veľkým skokom? Bolo. Ale chcela som to a dnes som sama sebe za túto zmenu vďačná."
David: "Priznávam, že na technickú univerzitu som išiel najprv skôr z praktických dôvodov. Mám to blízko, nemusel som dochádzať, ani platiť si internát. Prvý ročník to bolo také na hrane, ale potom prišli odborné predmety ako zlievarenstvo, metalurgia, ktoré ma chytili, zaujali. Odvtedy to išlo."

· Aké boli teda začiatky? Prechádzalo sa vám skúškami ľahko, alebo ste si povedali, tak toto sme nečakali. Vo všeobecnosti totiž platí, že technika je náročná, je to ťažké štúdium... Nie je to niečo, čo môžete "okecať". Na skúške buď viete, alebo neviete...
Ivana: "Fyzika a matematika nepatrili na gymnáziu medzi moje obľúbené predmety. Ale základy som mala a na skúške som ich zvládla celkom fajn. No už v prvom ročníku sme sa začali učiť o vysokých peciach, metalurgických procesoch, a to sa mi zdalo celkom interesantné už aj preto, že som vedela, že je to oblasť, v ktorej zvyčajne pôsobia muži a že budem iná ako žena, keď to budem ovládať. Z tohto hľadiska to bola pre mňa určitá motivácia. Je to celkom zaujímavé štúdium už tým, že je také... iné. Nie je to oblasť, o ktorej sa bežne hovorí v médiách. A to ma chytilo. Ale priznávam, spočiatku to bolo dosť náročné, no postupne som sa do toho dostala."
Natália: Keďže som bola tri roky na psychológii, kde sme nemali žiadnu matematiku, fyziku alebo chémiu, prvý ročník na hutníckej fakulte bol pre mňa asi taký: kým všetci niečo vedeli a pamätali si ešte zo strednej školy, ja som tam sedela a a hovorila som si, že som to niekedy vedela... Ale potom som do toho vošla. Už som bola rada, že rozumiem matematike, fyzike. Na strednej mi celkom nešli, ale tu som ich zvládla. Nevzdávala som sa."
David: "Ako gymnazista som predpokladal, že v prípade základných predmetov to bude fajn. Nebolo to tak. Bolo to ťažké a náročné. Paradoxom je, že napriek tomu, že som prišiel z gymnázia, ľahšie sa mi učili odborné predmety ako opakujúca sa matematika a fyzika. Chémia mi išla oproti strednej škole zasa prekvapujúco dobre..."

· Mali ste spolužiakov, ktorí to vzdali a odišli?
Ivana (za všetkých): "Bolo ich veľa."

· Úvod do tajomstiev priemyselného odvetvia výroby a spracovania kovov a zliatin, ako sa hutníctvu hovorí, už máte za sebou. Na ktorý odbor sa špecializujete dnes, prípadne, ktorý študijný program je tým vaším? A prečo?
David: "Dal som sa na zlievarenstvo, ktoré ma chytilo v druhom ročníku na predmete simulácia odlievania. Dokonca som začal v tomto odbore robiť aj bakalársku prácu. Jej podstatou bolo zostrojiť odliatok pomocou strojníckeho výkresu, zistiť prípadné chyby a zamedziť im a zlepšiť proces odlievania tak, aby bola výroba odliatku ekonomická, teda pri čo najnižších nákladoch."
Natália: "U mňa je to tepelná energetika a plynárenstvo. Uvedomila som si, že energiu, v hocijakej podobe, bude treba stále. Vždy budú elektrárne, teplárne, plynárne. Prichádzať však treba s novými technológiami, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje, akými sú napríklad biomasa, bioplyn... Téma mojej bakalárskej práce je však skôr "keramická". Dosť ma zaujímajú pece, aj vysoké v železiarňach, najmä výmurovky. Teraz som napríklad pracovala na skrátení času opravy výmurovky vysokej pece. Často som bola v U. S. Steel Košice, kde som riešenie konzultovala s inžinierom Róbertom Staňom, keramikom divízneho závodu Vysoké pece."
Ivana: "Študujem spracovanie a recykláciu odpadov. Keď sme doma uvažovali, mama mi s tým pomáhala, ktorým smerom sa ďalej vydať, povedali sme si, že odpad je a vždy bude. Preto som sa rozhodla ísť do toho. Viem, že je to odbor budúcnosti, pretože zásoby kovov na Zemi nie sú nevyčerpateľné. Laikov to možno nezaujíma, nepripisujú tomu veľkú dôležitosť, no podľa môjho názoru je to veľmi vážny problém. Aj preto v svojej diplomovej práci riešim recykláciu zinkových batérií, ktoré väčšina ľudí vyhadzuje do komunálneho odpadu, čo nie je správne. Snažím sa z nich opäť získať zinok, dať mu druhú šancu. Ja som spokojná s tým, čo študujem. Uvidím, ako to bude ďalej, lebo na Slovensku je dosť náročné presadiť sa v tomto odbore. Iné je to v Nórsku, Švédsku, Írsku, kde si naši študenti našli svoje miesto."

· Je po skúškovom období. Kam sa chystáte počas prázdnin?
David: "Budem vo vašej firme na letnej stáži. Dopočul som sa o nej aj od spolužiakov, ktorí ju vlani absolvovali. Jeden z nich bol v oceliarni a pochvaľoval si to. Nuž som sa prihlásil. Bude to nesporne dobrá skúsenosť. Človek sa niečo naučí a po škole to môže zúročiť."
Natália: "Na stáž u vás sa môžu prihlásiť štvrtáci, takže snáď o rok, premyslím si to. Angličtina mi problémy nerobí, určite ju využijem na brigádach."
Ivana: "Ja som sa hlásila, bola som na prvom pohovore a ďalej som sa nedostala. Odkedy študujem na vysokej škole, mám počas leta vždy nejakú brigádu. Jednu už mám, núka sa ďalšia. Určite sa nudiť nebudem, o to sa nebojím."

· Predstavte si blízku budúcnosť... Štátne skúšky, určite dopadnú úspešne, promócie, školu opúšťate s diplomom inžiniera v rukách. Čo ďalej?
Ivana: "No... predstavu mám. Katedra pre nás pripravila mnoho exkurzií po podnikoch. Vo viacerých aj berú nových ľudí, no prioritou u všetkých je jazyk. Uvedomujem si, že minimálne jeden cudzí jazyk treba ovládať na vyššej úrovni. Preto prvé, čo chcem po skončení školy urobiť, je ísť aspoň na rok do zahraničia. Len kvôli jazyku. Lebo bez neho tu dnes už lepšie uplatnenie nikto nenájde. Aj človek, ktorý má nižšie vzdelanie, ale vie po anglicky alebo nemecky, si lepšiu pozíciu nájde skôr, než ten, ktorý jazykové znalosti nemá. Na pohovore v U. S. Steel Košice, keď som sa hlásila na stáž, som nestíhala test z angličtiny. Nebolo to dobré a asi aj preto sa mi už neozvali. Preto chcem ísť jednoznačne von. Chcem sa ale určite vrátiť. Nechcem žiť mimo Slovenska. Rada by som v budúcnosti podnikala v svojom odbore. Uvidíme!"
Natália: "Rozmýšľala som, že by som mohla pokračovať v doktorandskom štúdiu, ale zároveň by som chcela už aj robiť niečo v praxi."
David: "Chcel by som ísť po skončení školy pracovať do zahraničia. Buď natrvalo alebo len na nejaký čas. Všetko závisí aj od toho, aká to bude práca. Či bude zaujímavá a ako ma bude napĺňať. Alebo sa vrátim a budem pokračovať v doktorandskom štúdiu."

· Vráťme sa na začiatok k iniciatíve, ktorej cieľom je motivovať mladých, aby študovali vedu a techniku. Ako by ste vy presvedčili tínedžerov o tom, že študovať hutníctvo sa vyplatí?
Ivana: "Že bez kovov sa ďalej nepohneme a bez energií svet nebude existovať. Na štúdium hutníckej fakulty sa veľa ľudí nehlási, všetci vieme, že je malou fakultou, ale my, ako jej absolventi, si skôr nájdeme uplatnenie ako napríklad stovky psychológov, ktoré chrlia vysoké školy. Veľa by mohli zmeniť v tomto smere aj pedagógovia na stredných školách a rodičia, ktorí zohrávajú pri rozhodovaní sa svojich detí o tom, kam pôjdu študovať, dôležitú úlohu.
Natália: "Mnoho ľudí bez toho, aby vôbec vedelo, čo sa na hutníckej fakulte učí, si myslí, že je to niečo podradné. Aj mňa sa viacerí s pobavením pýtali, že čo vraj zo mňa bude. Ale bez nás to skutočne nebude fungovať. Všetci teraz idú na informatiku. Ale čo s tým? Aj počítač treba vyrobiť. A ten je z kovu, alebo aspoň jeho súčasti. Zoberme si tiež oblasť keramiky, ktorá nachádza uplatnenie v rôznych odvetviach. Aj v medicíne sú dnes všelijaké materiály z kovu či keramiky. Všetko so všetkým súvisí, len si to ľudia neuvedomujú. Treba ísť do škôl, hovoriť o tom.
David: "Mám brata, budúceho stredoškoláka. Sám som ho chcel dostať na hutnícku priemyslovku, nanešťastie je zrušená, a tak sa odobral na dopravnú. Ale nezúfam. Chcem, aby išiel v mojich stopách. Viem, aké štúdium hutníctva je a že má perspektívu. Či už na Slovensku alebo v zahraničí."