Naši na desiatom ročníku súťaže Virtual Steelmaking Challenge
Už desiaty ročník populárnej celosvetovej dvadsaťštyri hodinovej súťaže Virtual Steelmaking Challenge z dielne World Steel Association prilákal 20. a 21. januára 2016 k počítačom tisícky mladých ľudí z viac ako štyridsiatich krajín všetkých kontinentov. Rozdelení do štyroch kategórií – Severná a Južná Amerika, Európa, Spoločenstvo nezávislých štátov, Stredný východ a a Afrika, Ázia a Oceánia a Čína simulovane vyrábali oceľ na elektrickej oblúkovej peci, pričom ich úlohou bolo vyprodukovať určitú akosť ocele spĺňajúcu stanovené technické požiadavky, a to čo pri najnižších celkových nákladoch.
Do súťaže, ktorá bola na rozdiel od predchádzajúcich rokov určená výsostne pre jednotlivcov, sa zapojili študenti z takmer sto štyridsiatich univerzít a vysokých škôl a mladí ľudia zo štyridsiatich štyroch oceliarskych spoločností a dodávateľských reťazcov hutníckeho priemyslu s menej ako päťročnými pracovnými skúsenosťami. Už tradične boli medzi nimi aj šiesti košickí oceliari. Popasovať sa s neznámymi súpermi sa podujali vysokopeciari Peter Olekšák a Peter Pentrák a výskumníci a vývojári Dávid Bogdan, Matúš Horváth, Ján Varga a Martin Šima. V obrovskej konkurencii to skutočne nemali ľahké, navyše pre štyroch z nich bola účasť v súťaži premiérová.
„Súťaž hodnotím zo svojho pohľadu pozitívne, bola veľmi zaujímavá,“ uviedol po jej ukončení David Bogdan. „Téma bola určite bližšia mojim kolegom z hutníckej fakulty, no slušný výsledok v podobe tavby za približne 450 dolárov za tonu sa podarilo odliať aj mne. Najdôležitejšie z pohľadu nákladov bolo vhodne zvoliť vsádzku šrotu do oblúkovej pece, čím viac zredukovať spotrebu elektrickej energie a „dolegovať“ správne oceľ.“ Podľa kolegu Martina Šimu bolo pre úspešný pokus potrebné dodržať predpísaný chemický rozbor, čas tavby, teplotu odpichu a množstvo odliatej ocele. „Ušetriť sa dalo najmä na vsádzke šrotu, množstve použitých legovacích prvkov a spotrebe elektrickej energie. Keďže som strojár, najťažším pre mňa bolo vhodne zvoliť vsádzku šrotu, aby mi neskôr vyšiel chemický rozbor. Najlepší pokus, ktorý sa mi podarilo dosiahnuť, bol na úrovni 443 dolárov za tonu,“ povedal. Dodal tiež, že prvý deň súťaže sa podarilo našim dostať sa v priebežnom hodnotení do prvej desiatky, neskôr sa ich mená v zozname neobjavili. „Každopádne, bola to veľmi dobrá skúsenosť,“ potvrdil to, čo jeho kolega.
Konečné výsledky súťaže ešte jej organizátor nezverejnil. Známi sú však absolútni víťazi jednotlivých kategórií postupujúci do finále, v ktorom nebudeme mať zastúpenie. Uskutoční sa 11. apríla 2016 v Londýne.
