Koksár Martin Hôždala je citrusárom už od detstva

"Niekto chodí do krčmy a ja pestujem citrusy," stručne charakterizuje svoju záľubu, ktorej venuje väčšinu voľného času, operátor veľkopriestorovej koksárenskej batérie č. 1 v divíznom závode Koksovňa U. S. Steel Košice Martin Hôždala. "Chytilo ma to už v detstve. Začínal som asi ako každý druhý pestovateľ. Na Vianoce som si zasadil kôstku z južného ovocia do črepníka. Bol som zvedavý, ako pomaranče, mandarínky či ananás rastú. V tom čase bol v Košiciach aktívny klub citrusárov, jeho členovia robili osvetu, chodili medzi deti do škôl, takže som mal odkiaľ čerpať informácie. Boli prvé nezdary, po čase i úspechy... Koníček ma už nepustil a venujem sa mu doteraz," zaspomínal si na začiatky.

Citrusmi žije celá dvojgeneračná rodina, ktorá obýva poschodový dom v Košickej Novej Vsi. Rastliny chcú svoje. Kým v lete sa každej z nich okrem skleníka ujde miesto aj v záhrade pod holým nebom, v zime, priznal pestovateľ s úsmevom, sú doslova všade. V skleníku, montážnej jame pre auto, v pivnici, na schodišti, v izbách...

Stévia, jogulan, thajská tráva, líčidlo americké, pepino melónové, Budhova ruka... Malá "príručná" botanická záhrada je plná rastlín, ktorých názvy si na prvé počutie ani nevieme zapamätať. "Stévia pochádza z Paraguaja a používa sa ako prírodná náhrada cukru," vysvetľuje citrusár medzi tým, čo v skleníku odtrhuje lístok z nenápadnej, približne pol metra vysokej rastliny. Trochu nedôverčivo zahryzneme do zeleného lístka. Má príjemnú chuť. Rovnako ako thajská tráva. Chutí po citrónoch. Kto má rád ázijskú kuchyňu, vie o čom je reč. "Z jogulanu sa varí čaj, je to liečivá rastlina," ukazuje na vedľajší črepník. My sme zasa počuli, že na tento zázračný africký čaj nedajú dopustiť hollywoodske hviezdy, je to vraj ich obľúbený omladzujúci prostriedok...

"Líčidlo americké," zdvihne zo zeme ďalšiu nádobu, "používa sa v potravinárskom priemysle na zafarbenie potravín do červena. Pepino zasa pochádza z Peru, chutí celkom ako melón, líši sa len veľkosťou a farbou. Plody vajcovitého tvaru majú fialové pásiky a sú približne desať centimetrov veľké," pokračuje v botanickom výklade. "Najvzácnejšia? Pre mňa?" Na chvíľu sa zamyslí, aby nás poza skleník priviedol k Budhovej ruke alebo citrusu medica digitata, ako znie jeho latinský názov. "Je to vzácny, ale aj jeden z najatraktívnejších citrusov," hovorí o rastlinke, ktorá svoje ľudové meno získala po plodoch, ktoré pripomínajú ruku. Hojne sa objavuje ako súčasť kvetinových výzdob v indických chrámoch. "Spomínam si na kolegu citrusára, ktorý po nej túžil po celý život...", poznamená. "Ja ju mám od importéra z Talianska a musím povedať, že práve kvôli posvätnosti má dosť obdivovateľov."

Prechádzame okolo desiatok rastlín a ich majiteľ pripojí ku každej vetu - dve o tom odkiaľ pochádzajú a aké je ich využitie. Patrí totiž, dodáva, k pestovateľom, ktorí nie sú len obdivovateľmi krásy tropických a subtropických rastlín, ale radi spoznávajú aj ich úžitkové vlastnosti. "Vidíte tento Yakon?" vedie nás vzápätí po úzkej cestičke ku kríku s veľkými listami, ktorý rastie v susedstve slovenskej klasiky - paradajok, uhoriek, mrkvy a cibule. "Je to odroda sladkých zemiakov, ktoré prežijú aj zimu. Vlani sme už oberali úrodu. Zemiaky narastú do dĺžky dvadsať až tridsať centimetrov a nie sú zlé. Inkovia vraj túto rastlinu kvôli tomu, že má kvet podobajúci sa slnečnici, nazývali kvet slnka."

Byť u citrusára, ktorý má, vraví, rastliny pochádzajúce od ruského východu po americký západ, a nehľadať vlastnoručne vypestované citrusové plody by bolo zvláštne. Pýtame sa na ne v očakávaní, že musia rásť na veľkých stromoch, ktoré tu, s výnimkou višne, ktorú ako had obopína kivi, nevidíme. "Na tie zo semena by sme čakali dvadsať až tridsať rokov, preto sa pestujú iba ako okrasné rastliny. Vrúbľovaním, teda zaštepením, možno ich rodivosť urýchliť. Najkvalitnejších plodov sa dočkáme po približne dvoch - troch rokoch. Každá rastlinka je však iná a tak k nej aj treba pristupovať. Vedieť ako ju vrúbľovať, kedy a čím hnojiť, ako bojovať proti škodcom, ako ju správne prezimovať... Ja si však myslím, že citrusy sú na pestovanie menej náročné ako čínska ruža," presviedča nás a ako dôkaz ukazuje zelené bobule mandarínok, citrónov i grapefruitov v neveľkých kvetináčoch.

Po rokoch dáva Martin Hôždala dokopy aj staronový Citrus klub Košice. "Chýba miesto, kde by si pestovatelia mohli vymieňať skúsenosti. Chceme tiež zoznamovať verejnosť s pestovaním citrusov, usporadúvať výstavy, vychovávať mládež," približuje plány, ktoré sa pomaly pretavujú v realitu. Koncom augusta pripravuje klub v košickej Botanickej záhrade výstavu citrusov, kde vám ukážu ako citrusové rastliny štepiť, ako sa o ne starať, bojovať s chorobami a parazitmi. Podujatie ozvláštni zbierka subtropického hmyzu chovateľa z Prievidze. Citrusy nášho koksára tam nájdete tiež.