Z darčekov železiarov sa potešili aj deti v detských domovoch v Spišských Vlachoch a Spišskej Belej

Vo štvrtok, 13. decembra, manželka prezidenta U. S. Steel Košice Susan Lohrová spolu s manželkou viceprezidenta pre riadenie externých služieb a vzťahov Máriou Kiraľvargovou a manželkou bývalého generálneho manažéra pre marketing a strategický plán Laurou Cowellovou potešili vianočnými darčekmi deti v detských domovoch na Spiši.

Zelená štvorposchodová budova Detského domova v Spišských Vlachoch, v ktorej sídli aj špeciálna základná škola, nás vítala vianočnou výzdobou v oknách. Ospalé ticho narušila iba tu a tam zvedavá hlava vykúkajúca z okien a tlmený džavot spoza dvier izieb. "Deti sa už nevedia dočkať a veľmi sa tešia," privítala nás riaditeľka Blanka Vargová.

V domove žije 71 detí. Päťročných, osemnásťročných i starších. Strechu nad hlavou im náhradný domov poskytuje až do 25 rokov veku. Iba jedno je sirotou, všetky majú rodičov. Návrat detí do biologických rodín je kvôli nevyhovujúcim ekonomickým a sociálnym pomerom nemožný. Obrovské modré škatule plné darčekov železiarov našli miesto pod vianočným stromčekom v jedálni. A hoci mali chlapci i dievčatá oči už iba pre ne, predviedli sa krátkym programom. Tanec striedali spev, vinše, koledy, na záver všetci pridali Tichú noc... A potom vybuchla pravá nefalšovaná radosť. Bábiky, autíčka na diaľkové ovládanie, rádiá, kozmetika, bižutéria, oblečenie, hokejky, bicykel, knihy, lopty... Vysnívané darčeky...

Pätnásťročná Jana sa doslova prehýbala pod obrovskou vianočnou taškou. Takmer sa bála otvoriť škatuľu previazanú mašľou a iba nesmelo niekoľkokrát opakovala: "Čo tam mám?" Zvedavosť nakoniec zvíťazila a spolu s kamarátkami obdivovala kozmetickú výbavu, za akú by sa nemusela hanbiť hociktorá modelka. K exkluzívnemu baleniu sladkostí pridali darcovia aj písomné želanie krásnych a šťastných Vianoc. "Odkážte prosím Svetlane, Maxovi a Ellie," pomaly čítala mená z kartičky, "že za všetko veľmi pekne ďakujem." Darčeky rozihrali plamienky šťastia aj v očiach jej rovesníčky Barbory. Balíčky iba tíško stískala v rukách a radosť z rozbaľovania si nechávala pre súkromie izby. Chlapci sa potešili hokejkám. Zídu sa ako soľ. Klzisko je pripravené, čakajú už iba na mrazy. Potleskom a pokrikom privítali deti aj spoločné darčeky - rádiá a bicykel.

"Ešte nikdy nedostali také darčeky," vyprevádzala nás B. Vargová. "Sú veľmi šťastné, aj keď to nevedia dať najavo. Ďakujeme všetkým železiarom."

Dojímavé bolo stretnutie s malými obyvateľmi Detského domova v Spišskej Belej, kde žije 35 detí. Najmladší má dva mesiace a najstarší 13 rokov. "Kto chce darčeky, ruky hore!," s úsmevom vyzvala S. Lohrová hŕstku malých, ktorí v čase poludnia práve nespali. V mihu sa zdvihli všetky ruky. Darčeky v priebehu hodiny zaplnili každý kút miestnosti. Batoľatá porozhadzovali okolo seba kocky, bábiky, tešili sa z trojkoliek... Dospelí pomáhali vyslobodzovať darčeky zo zovretia balení a tešili sa z radosti malých. Deväťročná Radka neverila, že jej patria kolieskové korčule, prilba na bicykel, kolobežka, ba i vetrovka. Desaťroční Jožko a Milan sa nemohli vynadívať na svoje novučičké MP3 prehrávače. "Ako sa ovládajú?", vyzvedali, aby si mohli čo najskôr nahrať svoj obľúbený rap. Mobil z rúk nespustil dvanásťročný Patrik. "Komu budem volať?," rozmýšľal nahlas. "No predsa mne," prihovorila sa mu vychovávateľka pani Mária. "Toto budú asi najkrajšie Vianoce našich detí. Také ešte nemali," povedala dojato. "Ja som tu tretí rok a bez našich detí si neviem predstaviť ani Štedrý deň. Doma si k slávnostnej večeri sadáme až po tom, čo pobudnem s ´mojimi´ deťmi v domove. Je to krásne. Chcem byť s nimi."

"Viem, že deti sa tešia naozaj, nefalšovane a úprimne. Ďakujem všetkým za priazeň. Cítime, že máme v Košiciach priateľov. Ďakujeme aj za možnosť zúčastniť sa na krásnom vianočnom koncerte," nechal sa počuť pri odchode riaditeľ detského domova Jozef Hreus.