Podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič na verejnej diskusii v Košiciach

Minulý týždeň v piatok 21. novembra 2014 sa v priestoroch hotela DoubleTree by Hilton uskutočnilo podujatie zo série EU Stakeholder Brunch za účasti podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča, ktoré pripravili portál EurActiv.sk, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku a Americká obchodná komora v Slovenskej republike. Míting odštartoval prvú verejnú diskusiu o budovaní európskej energetickej únie. Jej aktívnymi účastníkmi boli popri predstaviteľoch viacerých priemyselných podnikov, inštitúcií a združení i zástupcovia U. S. Steel Košice - prezident košickej oceliarne George F. Babcoke, viceprezident vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania Miroslav Kiraľvarga a ďalší manažéri podniku.

Po skončení mítingu, bohatom na diskusiu, informoval o záveroch stretnutia na tlačovom brífingu s novinármi podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič. Ako uviedol, projekt energetickej únie sa stal jednou z troch kľúčových priorít, ktoré Európska komisia a Európska únia pred sebou v nadchádzajúcich rokoch majú. Ďalšou prioritou, naznačil, bude predstavenie investičného balíčka vo výške 300 miliárd eur, ktorý chcú európskej verejnosti predstaviť už v nadchádzajúcich dňoch a ktorého cieľom je stimulovať dopyt a investície. Treťou dôležitou prioritou bude dobudovanie jednotného trhu v oblasti digitálnej ekonomiky, ktorý sa očakáva v budúcom roku. Na jar 2015 by chcel Maroš Šefčovič predstaviť politický koncept európskej energetickej únie, ktorý by mal viesť k vytvoreniu takého konkurenčného prostredia v Európskej únii, ktoré by viedlo k nižším cenám energií. Tak pre obyvateľov, ako aj podnikateľov. Na stretnutí, ako informoval, predstavil tiež päť základných pilierov budúcej európskej energetickej únie, ktoré by chcel ďalej rozpracovať a predstaviť v podrobnejšej podobe koncom januára budúceho roka a postupne získavať pre ne politickú podporu a aj praktickú podporu Európanov. "Som rád, že sme mohli sériu verejných debát začať dnes v Košiciach. Mnohé z podnetov a otázok, ktoré na stretnutí odzneli, sú pre nás veľmi dôležité."

Po brífingu sme podpredsedu Európskej komisie pre energetickú úniu Maroša Šefčoviča požiadali o rozhovor.

· Európsky parlament vo februári tohto roku zdôraznil, že ciele politiky v oblasti Rámca pre energetiku a klímu do roku 2030 musia byť pre priemysel Európskej únie uskutočniteľné. Súhlasíte s tým, že pre najlepších a najefektívnejších priemyselných výrobcov by sa mali poskytnúť bezodplatné alokácie v plnej výške? Firmám v Európskej únii sa nezdá fér zdieľať priame či nepriame náklady v dôsledku systému obchodovania s emisiami, ktoré ich globálni konkurenti nemusia znášať...
Táto otázka má niekoľko aspektov. Prvý je ten, že dohoda, ktorú dosiahli lídri počas októbrového summitu, zohľadňuje štartovacie pozície jednotlivých členských krajín. Rozdielne bude rovnako aj úsilie, ktoré budú musieť pri napĺňaní týchto cieľov vyvíjať. Jednoducho povedané, niektoré krajiny budú musieť redukovať viac, iné menej. Druhý významný element bol ten, že sa na summite veľmi silne prejavila aj európska solidarita. Vytvárajú sa dva fondy, do ktorých by sa mali vložiť nepoužité emisné "povolenky". Umožniť by mali jednak renováciu zastaraných, hlavne energetických zariadení, akými sú elektrárne v nových členských krajinách, ale podporiť aj projekty na vedu, výskum a inovácie v oblasti energetiky v týchto krajinách. Očakáva sa, že z obidvoch týchto fondov by mali viac profitovať nové členské krajiny ako staré. Tretím dôležitým elementom tejto dohody bolo zohľadnenie špecifickej situácie energeticky náročného priemyslu, hlavne v strednej a východnej Európe. Prijal sa politický záväzok, že aj po roku 2020 sa emisné "povolenky" energeticky náročným odvetviam budú poskytovať tak ako doteraz, bezplatne, aby sa nevytváral tlak na firmy presunúť svoju výrobu mimo EÚ do krajín, kde neplatia také prísne environmentálne pravidlá. Štvrtá vec je tá, že Európska únia bude mať veľký záujem na tom, aby sa rovnako energeticky ambiciózne ciele dosahovali aj na globálnej úrovni. Teraz sa začínajú rokovania, ktoré by sa mali ukončiť na budúci rok v Paríži. Verím, že podobné záväzky, aké prevzala na seba Európska únia, prijmú aj Spojené štáty americké, Čína a ďalšie teritóriá, ktoré jednak konkurujú Európe, ale sú aj najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia na našej planéte.

· Nadviažem na to, čo ste už v súvislosti s obchodom s emisiami naznačili. Podporíte úpravu, teda revidovanie, európskeho systému obchodovania s emisiami?
V podstate je to jeden zo záverov Európskej rady. Európska komisia má predložiť návrh na novelizovanie schémy obchodovania s emisiami a určite tento návrh bude musieť rešpektovať aj dohody šéfov štátov a vlád. V riadnom legislatívnom procese musíme prísť s návrhom, ktorý má šancu získať podporu členských krajín, ale takisto aj podporu Európskeho parlamentu. Bude to široko diskutovaná téma aj so všetkými kľúčovými hráčmi v tejto oblasti.

· Čo teda urobí Európska komisia preto, ak by sme to mali zhrnúť, aby kvôli prísnym environmentálnym pravidlám zabránila odchodu priemyselných firiem z Európy?
V prvom rade sa budeme snažiť dosiahnuť globálnu dohodu, aby sa do klimatických zmien zapojili aj tí najväčší znečisťovatelia a aby sme mali na globálnej úrovni rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí prispejú k spoločnému úsiliu. V rámci podpory priemyselnej politiky v Európskej únii by sme chceli, aby sa priemyselné odvetvia znova podieľali na tvorbe európskeho hrubého domáceho produktu dvadsiatimi percentami. Najmodernejším zariadeniam a najprogresívnejším fabrikám, rešpektujúcim náročné normy, chceme aj v budúcnosti poskytovať, ako som už uviedol, emisné povolenky bezplatne.

· Cena energií, ktorá tvorí významnú časť nákladov v priemyselnom biznise, v posledných rokoch výrazne vzrástla. Oceliarsky priemysel považuje konkurenčné ceny energií za jednu z kľúčových podmienok na udržanie konkurencieschopnosti. Aké budú konkrétne opatrenia Európskej komisie na to, aby bola energia pre priemysel v Európskej únii a zvlášť v Slovenskej republike dostupnejšia a lacnejšia?
Potrebných je v tomto smere niekoľko opatrení. Na európskej úrovni musíme odstrániť technické a administratívne bariéry na trhu s energiami, ktorých je stále, žiaľ, veľmi veľa. Trhy s energiami sú naďalej limitované národnými bariérami a národnými legislatívami. Dôležité je dokončiť vytváranie jednotného trhu pre obchod s energiami, čo by vytvorilo väčšiu konkurenciu a tlak na ich ceny. Zameriame sa aj na oveľa väčšiu interakciu a spoluprácu národných regulátorov a národných systémových prenosových operátorov. Európa je schopná vyrábať elektrickú energiu za cenu porovnateľnú s USA. Jej koncová cena je však v súčasnosti veľmi rozdielna. A to práve preto, že v Európe, v podstate vo všetkých členských štátoch, existujú prenosové poplatky. Často je v nich oveľa väčšie zdanenie energií a to vedie k rozdielom, ktorých dôsledkom sú, záleží od krajiny, až troj či štvornásobne vyššie ceny pre koncových užívateľov. Je to téma, ktorú budeme musieť riešiť. Poukazujú na ňu európski občania, no je rovnako aj predmetom veľkého tlaku zo strany podnikateľov, ktorí vnímajú ceny energií ako dôležitý aspekt konkurencie.

· Čiže bude lepšie v tomto smere aj na Slovensku?
Dúfam, že áno. Samozrejme, do veľkej miery to záleží od toho, akým spôsobom budú medzi sebou európske krajiny spolupracovať. My musíme vytvoriť podmienky na to, aby to bolo možné, aby sme mali dostatok energetických prepojení, aby sme vytvorili rámec na lepšiu spoluprácu regulátorov a systémových operátorov. A tiež vytvárať tlak na to, aby sme rešpektovali pravidlá, na ktorých sa dohodli vo všetkých krajinách. Lebo len tak sa dá vytvoriť jednotný priestor, v ktorom budú energie voľne plynúť. To by malo samozrejme viesť aj k tomu, aby boli ceny energií na Slovensku nižšie.