Projekt programu Spoločne pre región Včelárenie - sladké, zdravé užitočné vo finále

Sálou kultúrneho domu v Trstenom pri Hornáde sa niesla vôňa medu a chuťové poháriky zažívali zaťažkávaciu skúšku. Dráždil ich už len pohľad na úhľadne nakrájané koláčiky uložené na prestretých stoloch. Slinky sa zbiehali pri obdivovaní vianočných medových koláčikov, medových koliesok s džemom a mandľou, medových krémešov, či guliek Marienka. Stačilo ochutnať a dobré gazdinky si okamžite zaznamenávali receptúry, ktoré nechýbali ani pri jednej tácke so vzorkami sladučkých maškŕt. Výstavka pohárov so všakovakými druhmi medu z tohtoročnej "úrody" dávala všetkým najavo, že projekt grantového programu Spoločne pre región pod názvom Včelárenie - sladké, zdravé, užitočné, skús si to s nami z dielne občianskeho združenia Priatelia trstenskej prírody, sa blíži do finále. Deň medu, na ktorý jeho členovia pozvali všetkých, ktorí sa oň pričinili, bol toho dôkazom.

"Vďaka projektu máme pri Starom Hornáde desať včelstiev, chutný med, ktorý tu dnes môžu naši hostia vidieť a ochutnať, ale i nových priaznivcov, ktorí sa o včelách a včelárení mnoho nového dozvedeli a naučili. Kým na predchádzajúcej, septembrovej, aktivite projektu sme debatovali hlavne o včelárení, témou dnešnej akcie je med a včelie produkty," informoval predseda OZ Priatelia trstenskej prírody Rastislav Šelepský. Účastníci podujatia sa dozvedeli o sladkej a zdravej dobrote veľa zaujímavého z rozprávania skúseného včelára Imricha Ilenina. Napríklad aj toto: "V škole sme sa učili o včele medonosnej. Nie je to pravda. Včela nenosí med. Iba vtedy, keď si ho "ukradne" z vašej lyžičky a zavolá si aj kamarátky. Vtedy včely skutočne nosia med. Včela je dobrým opeľovačom. Ak nájde kvet jablone, ktorý má šťavu, cíti ju na vzdialenosť osem metrov, prisadne si. Tomuto stromu je potom verná. Keď nájde peľ na jabloni, lieta len z jablone na jabloň. Ak iná včela z tej istej rodiny nájde ako prvý kvet čerešne, tak lieta len po čerešniach..." Vedeli ste, že včielky zbierajú a nosia do úľa peľové zrnká na treťom páre nôh v košíčku ako peľovú obnôžku? Alebo že med sa farebne líši podľa pôvodu? Nektárové medy sú zvyčajne svetlé - od vodovo jasnej farby agátového medu cez zlatožltú až po okrovo-žltú farbu slnečnicového medu. Medovicové medy sú tmavé. "Pozor, nepoužívajte u tmavého medu prívlastok lesný," upozornil Imrich Ilenin. "Pretože z lesa môžete získať aj med kvetový, napríklad z malín. No ak vám niekto tvrdí, že med je z lesa, ešte nemusí byť medovicový. Ten má svoje zvláštnosti. Ako každý. Repkový olej napríklad nie je výrazne sladký, ale má svoje výživové hodnoty. Agátový med je na druhej strane až nepríjemne sladký, medovicové medy majú zasa akúsi karamelovú príchuť, ktorá sa dá, žiaľ, falšovať..." O návode radšej pomlčíme. Jedno však povedať asi treba. Ten, kto si nie je istý kvalitou medu, lebo cukornatie, medu nerozumie. "Med časom prirodzene kryštalizuje. Taký, ktorý nie, je s najväčšou pravdepodobnosťou riedený. Aj preto sú napríklad v Amerike najdrahšie medy skryštalizované. Potvrdzujú tým svoju pravosť," vysvetlil Imrich Ilenin. Nad otázkou, ako sa možeme spoľahnúť, že kupujeme kvalitný med, sa len pousmial. "Ten najlepší je od známeho včelára, ktorého poznáte!" A na záver ešte jedna rada, aj keď ich nie je nikdy dosť. Med prílišným zahrievaním, nad päťdesiat stupňov Celzia, stráca na svojej hodnote, mení sa na bežnú potravinu. Liekom je napríklad vtedy, keď si hodinu pred jedlom alebo po jedle dáte na jazyk jednu kávovú lyžičku medu, premiešate ho so slinami a potom prehltnete...