Speváčka Beáta Dubasová nerobí na ceste žiadne psie kúsky

Sú medzi nami takí, ktorým sa podarí takmer všetko na čo siahnu, ktorí zvládajú ťažkú úlohu umenia života. Poznajú, akú obrovskú cenu má úspech a radosť zo života, aká je nevyhnutná dobrá rodina a aká je dôležitá láska. Ľudia, ktorí zvládajú prácu, rodinu a vedia zúročiť všetko, čo sa v živote naučia a pritom majú pocit, že sú milovaní... Životy a osudy takýchto ľudí nás neprestávajú zaujímať. Takýmto človekom je i úspešná speváčka, stále dobre vyzerajúca a šarmantná dáma - motoristka, Beáta Dubasová.

Prezradíme o nej, že je východniarkou a rodáčkou zo Stropkova. V súčasnosti sa venuje hudbe spolu s manželom Andrejom Andrašovanom, synom známeho slovenského skladateľa Tibora Andrašovana. Úspešnú kariéru nikdy nezavesila na klinec, o čom svedčí aj jej stále účinkovanie na rôznych spoločenských podujatiach. Často ju môžeme vídať a počuť v elektronických a iných médiách. Pozhovárali sme sa s ňou na tému autá, automobilizmus a vodiči.

· Ženy za volantom. Na túto tému sa už popísalo tisíce strán. Večnou diskusiou je najmä pre mužov. Čo si myslite, patrí žena za volant, alebo nie?
- Vôbec si nemyslím, že muži šoférujú lepšie. Poznám vynikajúce šoférky, aj skvelých šoférov. I naopak. Myslím si však, že ženy sú pri jazde určite opatrnejšie a menej riskujú.

· Ako je to u vás?
- Patrím medzi opatrné vodičky a nepreceňujem svoje sily. Neskoro v noci, ak som unavená nejazdím, to radšej prespím niekde v hoteli. Desím sa mikrospánku, lebo som raz už mala namále.

· Mnohé ženy si vedia predstaviť život bez muža, ale nie bez auta...
- To však nie je môj prípad, potrebujem obidvoch.

· No čo v takých prípadoch, ak by sa vám na ceste v noci prihodila porucha, alebo by ste dostali defekt ?
- V noci radšej nejazdím. Aj defekt som už dostala, ale našťastie sa našli galantní muži, ktorí mi pomohli, inak neviem, neviem... Nie som veľmi technický typ.

· Ste dobrá vodička, alebo si radšej sadáte na miesta spolujazdcov?
- Ak mám vystúpenie niekoľko sto kilometrov ďaleko, som radšej spolujazdkyňou nejakého svojho kolegu, lebo jazda pred vystúpením ma pomerne dosť unaví. Nemám strach byť spolujazdkyňou výborných vodičov, akými sú naprí­klad kolegovia Paľo Hammel, Vašo Patejdl či Peter Nagy.

· Nemáte v tejto súvislosti občas strach, keď vidíte, čo sa deje na našich cestách?
- Sadám si za volant s určitým rešpektom a nerobím na ceste žiadne psie kúsky. Dnes však človek naozaj nikdy nevie, či to nie je jeho posledná cesta, aj keď sám jazdí slušne a podľa predpisov.

· Čo si myslíte, pre koho je určený priechod pre chodcov, keď v mnohých prípadoch im ani zákon nezaručuje bezúrazovosť?
- To je ťažká otázka, lebo aj chodci občas vojdú na priechod bez toho aby odhadli, či vodič dokáže zabrzdiť. Myslím si, že je to o vzájomnej tolerancii. Ak sa blížite k priechodu v zahraničí, vodiči automaticky zastavia. To sa musíme naučiť aj my.

· Vás sa teda chodci nemusia obávať?
- Nemám problém zastaviť. Nikdy sa neponáhľam do takej miery, aby ma to potom mrzelo celý život.

· Ak by ste mali čarovný prútik, čo by ste s ním urobili pre vyššiu bezpečnosť na našich cestách?
- Posvietila by som si viac na pirátov ciest, ktorí jazdia bezohľadne po strede cesty a ohrozujú všetkých naokolo. Nemci hovoria, že ak si niekto kúpi veľké, drahé auto, tak sa domnieva, že si kúpil aj svoj jazdný pruh. Mnohí sa tak správajú aj na Slovensku.