S Vladimírom Molčanom hovoríme o jedinečnom projekte
Naši koksári sa majú čím pochváliť. Podarila sa im zrealizovať nezvyčajne dlhá odstávka bloku A na veľkokapacitnej koksárenskej batérii 3 (VKB 3). Veľkú zásluhu má na tom Vladimír Molčan, vedúci prevádzky Výroba koksu, ktorého sme požiadali o rozhovor.
• Minulý mesiac sme spustili do prevádzky blok A na VKB 3, čím sa výrobu koksu opätovne vrátila na svoj štandardný výkon. Prečo došlo k odstaveniu bloku A a čím bola odstávka bloku výnimočná?
Bloky A, B a C bolo potrebné postupne odstaviť z dôvodu výmeny všetkých predlôh. Netesnosti na starých predlohách si vyžiadali výmenu, aby sme ich mohli bezpečne prevádzkovať. V septembri minulého roka sme ako poslednú vymenili predlohu na bloku A avšak vplyvom útlmu na trhu s oceľou príchodom koronakrízy sme boli nútení postupne odstaviť dve z troch vysokých pecí, čo malo vplyv i na potrebu vysokopecného koksu. Nebolo tak potrebné prevádzkovať všetky bloky.
• Akú technologickú funkciu plní predloha?
Predloha je technologické zariadenie, ktoré nám slúži na zhromažďovanie plynu z jednotlivých komôr batérie a jeho ochladzovanie. Až po ochladení je možné koksárenský plyn (KP) odviesť potrubnými armatúrami na prevádzku Chémia. Každý blok batérie má dve predlohy, jednu na strojnej strane a druhú na koksovej strane. Majú tvar U so samostatným odvodom surového KP, prívodom a odvodom fenolčpavkovej vody. Okrem odvedenia KP predloha slúži aj na zrovnomernenie tlakových pomerov surového KP, na zachytávanie dechtovitých látok, skondenzovanej vody z uhoľnej vsádzky, ako aj na dopravu plynu k odsávaciemu potrubiu. Ide o dôležitý technologický stupeň potrebný k tomu, aby sme mohli KP ďalej spracovať a upraviť ho na ďalšie priemyselné využitie spolu s vysokopecným plynom, či už na samotný ohrev komôr VKB alebo na Teplej valcovni na narážacích peciach pri ohreve brám a v našej Energetike.
• Po výmene predlohy ste blok A nespustili takmer 14 mesiacov. Ako sa vám podarilo počas odstávky zachrániť výmurovku v komorách bloku bez toho, aby došlo k jej zničeniu?
Už pred prvou výmenou predlôh na blokoch VKB 3 sme začali veľmi intenzívne riešiť technologický postup odstávky blokov tak, aby nedošlo k rozpadu dinasovej výmurovky komôr (dinasová výmurovka je vyrábaná z kremencovej suroviny strojným lisovaním a následným pálením). Vieme, že pri pracovnej teplote 12000C si výmurovka zachováva svoje vlastnosti avšak už pod 7500C dochádza k trvalej zmene kryštalickej mriežky a dinasový materiál sa rozpadá. Výzvou bolo preto udržať teplotu vykurovacích stien na hodnote 10500C. Radili sme sa i s našimi americkými kolegami, ktorí odstávku zrealizovali pri komorách so žeravým koksom. Nevýhodou tohto riešenia bol uvoľňujúci sa oxid uhoľnatý, čo prinášalo riziko koncentrácie nebezpečného oxidu uhoľnatého už pri samotnej výmene predlohy. Aj z hľadiska dlhodobej odstávky sme hľadali také riešenie, ktoré by eliminovalo toto nebezpečenstvo. Nakoniec sme sa rozhodli uskutočniť výmenu ďalších predlôh pri prázdnych komorách a udržať potrebnú udržiavaciu teplotu v komorách počas celej doby odstávky pomocou našich hutníckych plynov najmä koksárenského plynu.
• Na čo všetko bolo potrebné myslieť, aby celý proces odstávky a potom opätovné spustenie nepoškodilo výmurovku a celý proces bol bezpečný?
Donedávna všetky existujúce koksovne od svojho spustenia pracovali nepretržite až do ich maximálnej životnosti a potom ich bolo nutné odstaviť a postaviť nanovo. Súčasná nami zrealizovaná technológia nám na určitý čas umožní odstaviť niektorý z blokov bez toho, aby došlo k trvalému poškodeniu výmurovky, a to pri vysokom bezpečnostnom štandarde. Aby sme mohli bezpečne zrealizovať celú operáciu, museli sme utesniť všetky koksárenské komory bloku tak, aby sme zamedzili prístupu vzduchu – kyslíka do komôr. Okrem toho pred samotným nábehom sme museli odstaviť odsávacie turbíny, odstaviť predlohy prevádzkujúcich blokov (všetky sú vzájomne prepojené cez odsávacie potrubia). Následne sme spustili chladenie (médium chladenia je fenolčpavková voda), vytesnili odsávacie potrubie dusíkom, aby neostali v zariadeniach zvyšky vzduchu – kyslíka a po zaplynení predlôh a napojení na odsávanie turbínou nedošlo k explózii. Až potom sme mohli začať s postupným zaplyňovaním predlôh na bloku A a spustením procesu suchej destilácie koksárenského uhlia podľa presne určených technologických postupov. Nešlo o jednoduchú operáciu a bez tímovej spolupráce by sme to nezrealizovali. Dovoľte mi preto poďakovať Romanovi Macákovi, majstrovi renovácie výmurovky, ktorý sa so svojou partiou podieľal na oprave a zoradení komôr, Milanovi Gerátovi, majstrovi termoprocesov a jeho partii a chlapom údržby DZ Koksovňa. Osobitne by som chcel poďakovať Matejovi Sobotovi, koordinátorovi prevádzky a údržby koksovacích batérií za jeho pomoc pri vypracovaní technologických postupov a podporu počas odstávky a spustenia bloku A.
