Dobrovoľníci na pracovnom obede s prezidentom firmy Davidom J. Rintoulom

Vraví sa, že dobrovoľníctvo má človek jednoducho v sebe, že ľudia sú v hĺbke svojej duše vnímaví, schopní prejaviť záujem a postarať sa o menej šťastných v núdzi. Len nie každý tieto svoje danosti využíva a pestuje. Tak či onak, dobrovoľníkov, ktorí dávajú svoj osobný čas, energiu, vedomosti a schopnosti v prospech činností, za ktoré nedostanú finančnú odmenu, no získavajú osobnostný a profesionálny rast, dobrý pocit, niekedy aj nové priateľstvá a životné skúseností, sú len v Európe desiatky miliónov. Menia svet k lepšiemu tisíckami spôsobov. Nech ich už k solidarite a sociálnej súdržnosti vedie čokoľvek. Nedávne Dni dobrovoľníkov U. S. Steel Košice dosvedčujú, že takýchto ľudí máme dostatok aj vo firme.

Piaty ročník dobrovoľníckeho podujatia oslovil viac než päťsto ľudí z radov zamestnancov košickej oceliarne, jej dcérskych spoločností i partnerských inštitúcií. Zapojili sa do Hutníckej kvapky krvi, darovali zachované oblečenie, obuv, posteľnú bielizeň a kuchynské potreby pre charitu, pomáhali v Autistickom centre Rubikon, zoologickej i botanickej záhrade, materskej škole na Ľudovej ulici, Únii vzájomnej pomoci ľudí a psov i v Ekologickom vzdelávacom centre Sosna. Jedenásť najaktívnejších hutníkov pozval prezident spoločnosti U. S. Steel Košice David J. Rintoul vo štvrtok, 23. júna, na neformálny pracovný obed. Za spoločný stôl s nimi zasadli aj viceprezidenti Martin Pitorák, Vladimír Jacko, Matthew T. Lewis, generálny právny zástupca Joseph A. Napoli a odborový predák Mikuláš Hintoš. Ľudia s rôznym rodinným zázemím, rôznymi pracovnými pozíciami, rôznymi záľubami. Všetkých však spájala rovnaká vlastnosť. Ochota nezištne pomáhať. Pre každého z nich je dobrovoľníctvo prirodzené.

"Chcem sa vám všetkým poďakovať za čas, prácu a úsilie, ktoré ste vynaložili počas dobrovoľníckych dní. Váš prístup pomáha ľuďom, ktorí sú na pomoc odkázaní. Práve v tom tkvie hlavná myšlienka firemného dobrovoľníctva. Verím, že môžem povedať aj za vás, že si všetci vychutnávame relatívne dobré zdravie, všetkým sa nám možno povedať dobre darí. Je dobré, že sa vieme o svoje šťastie podeliť s ostatnými ľuďmi v regióne," prihovoril sa prezident svojim hosťom. Vyjadril tiež presvedčenie, že aktívni zamestnanci, ktorým záleží na osude iných a sú ochotní dobrovoľne pomôcť, sú prínosom aj pre firmu.

Akí sú? Aké majú záľuby? Čo priviedlo prezidentových hostí k dobrovoľníctvu? Krátka beseda okolo stola dala odpovede na tieto i ďalšie otázky. Viceprezident pre ľudské zdroje Martin Pitorák nevynechal spolu so svojou manželkou Beátou doteraz žiadne firemné dobrovoľnícke podujatie. Vždy si naň vie vyhradiť čas. Tak ako na tohtoročnú brigádu v Rubikone, kde pracoval na budovaní oplotenia ihriska. "Viem, že je veľa ľudí, ktorí potrebujú podporu... Rád pomôžem ak treba," povedal na margo svojich dobrovoľníckych aktivít. Málokto vie, že Vladimír Jacko, viceprezident pre technológiu, je okrem manuálnej pomoci iným, v ktorej sa angažujú aj manželka Slávka a dcéry Diana a Lenka, viacnásobným darcom krvi. Pustiť si žilou nechal počas Hutníckej kvapky krvi už päťdesiaty štvrtý raz. "Dozvedel som sa," poznamenal s úsmevom smerujúcim k prezidentovi, "že niekomu zo Slovenska bude prúdiť v žilách americká krv." Dobrovoľné darcovstvo krvi, do ktorého sa zapojil aj David J. Rintoul, považuje za normálnu vec. "Chcel som aspoň troškou prispieť na dobrú vec," okomentoval krátko svoju účasť na hutníckej akcii.

Vari najviac ľudí dobrej vôle sa zišlo v Myslave, v Autistickom centre Rubikon. Bol medzi nimi aj Marcel Rinkovský, hlavný operátor vstupu moriarne v Studenej valcovni, ktorý so skupinou ďalších odhodlancov vytrvalo pracoval na výstavbe ihriska. Otec dvoch detí, ktorého manželka i rodičia patria rovnako do rodiny košických oceliarov, tu odviedol kusisko roboty. Chodník spájajúci jedáleň s hlavnou budovou školy má zasa novú striešku vďaka šikovnosti odborárov. Postarali sa o to spolu so svojím predákom Mikulášom Hintošom. Domáci ocenili predovšetkým perfektné zvládnutie odbornej práce, pri ktorej bolo treba zvárať či vŕtať. "Mali sme spočiatku pochybnosti o tom, či to stihneme, nakoniec sme to zvládli," vrátil sa k brigáde Mikuláš Hintoš, ktorý, rovnako ako jeho kolegovia, pomáhal zveľaďovať prostredie v Rubikone už druhý rok. "Myslím, že sme odviedli robotu presne tak, ako sa od nás očakávalo," konštatoval ďalší člen tímu Jozef Veselý. "Pomáhať druhým je mi blízke," dodal. Iste aj žeriavničke z moriacich liniek Studenej valcovne Márii Šitanyiovej. Inak by sa k problémom okolo seba stavala inak. V materskej škole na Ľudovej ulici v Košiciach pomáhala druhý raz. "Už štyridsať rokov sa venujem cvičeniu koní a psov," prezradila máličko o sebe energická hutníčka. Predák rannej zmeny hotovného poradia Teplej valcovne Juraj Vízi, pravidelný "návštevník" transfúziológie, priviedol k darcovstvu krvi predvlani aj svojho syna. Podobne aj Ladislav Vaštag z divízneho závodu Údržba nechýbal ani tentoraz na Hutníckej kvapke krvi. "Na budúci rok prídem pomôcť aj manuálne," prisľúbil. "A ak to bude možné, chcel by som brigádovať v zoologickej záhrade a zobrať so sebou aj dcérku." Tam už tretí rok pomáhal skrášľovať chovné zariadenia výskumník a vývojár Daniel Kacír. "Vždy aj s kolegom čakáme na zverejnenie elektronickej prihlášky na Dni dobrovoľníkov a do ZOO sa hlásime medzi prvými. Mám rád Košice, chcem ich zveľaďovať, preto sa na takýchto podujatiach zúčastňujem," povedal a nezabudol dodať, že ho teší, keď aj po čase vidí v ZOO pozitívne stopy, ktoré po sebe brigádnici zanechali. Róberta Ricka z divízneho závodu Radiátory a rúry i Jozefa Jašša z Teplej valcovne spájajú rodinné putá i pravidelná pomoc v útulku pre zvieratá pri Haniske. Kým záľubou prvého sú autá a motorky, ten druhý sa venuje športu. "Mám už za sebou štyri maratóny, po jednom v Prahe a Belehrade, zvyšné dva som absolvoval tu doma, v Košiciach," uviedol valcovač Jozef Jaššo. "Stále si vyberám takú dobrovoľnícku aktivitu, na ktorú môžem zobrať aj svoju dcéru. Do botanickej záhrady chodíme často a radi, baví nás starať sa o kvety," povedala o svojej záľube a dôvode zároveň, prečo sa v tomto roku pridala k dobrovoľníkom v botanickej záhrade, Petra Králová, riaditeľka pre REACH. Environmentálne aktivity ekologického vzdelávacieho centra Sosna sú blízke Romanovi Fedákovi z BSC. Nečudo, že sa tentoraz rozhodol pomáhať v Družstevnej pri Hornáde. Prezradil o sebe, že ho zaujíma šport, v ktorom podporuje aj svoje dve deti. Spolu s ním sa v ekocentre pustil do roboty i oceliar Rastislav Šelepský. Z rovnakého dôvodu. Navyše, s Občianskym združením SOSNA má už niekoľkoročné kontakty. Má tu priateľov, s ktorými spolupracuje ako šéf OZ Priatelia trstenskej prírody na rôznych projektoch týkajúcich sa zlepšovania životného prostredia. Generálny právny zástupca Joseph A. Napoli i viceprezident pre financovanie Matthew T. Lewis brigádovali v botanickej záhrade. Obaja si aktivity v prírode, ako svorne potvrdili, vychutnali. Najmä Joseph A. Napoli, ktorý má prácu s hlinou a drevom rád.

"Každý má svoj vlastný a súkromný dôvod, prečo sa zapája do dobrovoľníckych aktivít, ale výsledok je rovnaký - chuť pomáhať. Mrzelo ma, že sme nemohli byť všade, kde naši dobrovoľníci pracovali," povedal prezident, ktorý spolu s primátorom mesta Košice Richardom Rašim priložil ruky k dielu v Rubikone a botanickej záhrade. "A keďže sa neviem poďakovať všetkým priamo, odovzdajte odkaz svojim kolegom a známym, že si to, čo robia pre skvalitnenie života v našom meste, vysoko cením."

Jedenásť hutníkov si potom z jeho rúk prevzalo symbolické odmeny. A Rastislav Šelepský s neskrývaným prekvapením aj cenu Dobrovoľník roka 2011. Titul mu právom patrí. Za zapájanie sa do rôznych firemných dobrovoľníckych podujatí i za celý rad aktivít, ktoré "podniká" bez nároku na odmenu v Trstennom pri Hornáde.

Príjemnú atmosféru okolo stola znásobila i premiéra filmu, ktorý mapoval pomoc hutníkov deviatim košickým organizáciám s verejnoprospešnými aktivitami. (Nájdete ho spolu s fotografiami na intranete v sekcii Vonkajšie vzťahy).