Fabrika potrebuje odborne zdatných ľudí, šačianska škola ich poskytne
Viete, že v košickej oceliarni pracuje vyše tritisíc absolventov bývalého hutníckeho učilišťa, dnes Strednej odbornej školy Košice-Šaca na rôznych pracovných pozíciách a v riadiacich funkciách? Škola je už vyše päťdesiat rokov „liahňou“ hutníkov, operátorov, zámočníkov, mechanikov, elektrotechnikov a mnohých ďalších profesií, bez ktorých by železiarne pri Košiciach nikdy neboli úspešnou a prosperujúcou firmou. Kvalifikovaní a odborne zdatní ľudia to je to, na čom stojí jej súčasnosť a od ktorej závisí aj jej budúcnosť. Fabrika ich potrebuje teraz a bude i v najbližších rokoch. I to je jeden z dôvodov prečo spoločnosť U. S. Steel Košice svoju nadštandardnú spoluprácu s SOŠ Košice-Šaca rozvíja už desaťročia. Nielen pri tvorbe školského vzdelávacieho programu ušitého na mieru pre budúcich zamestnancov huty, príprave inštruktorov odborného výcviku a zabezpečení prevádzkovej praxe priamo vo fabrike, ale i pri spoločnom náborovom procese v základných školách.
Ak teda máte doma deviataka, zvážte a ukážte mu cestu do šačianskej školy a potom do fabriky. Rodičia žiakov, s ktorými sme hovorili, nám o pohnútkach upriamiť pozornosť svojich detí na SOŠ Košice-Šaca, kde môžu získať kvalitné vzdelanie s maturitou v moderne vybavených učebniach, štipendium i pracovnú ponuku od U. S. Steel Košice, povedali viac.
Jarmila Makróczyová, ktorú sme v šačianskej škole zastihli krátko po ostatnom rodičovskom združení, mala spolu s manželom, ako potvrdila, v otázke výberu školy pre ich dvoch synov, jasno. „Bude to už tridsať rokov, čo manžel pracuje v železiarňach, teraz v divíznom závode Zušľachťovne a obalová vetva, takže synovia vyrastajú viac či menej v hutníckom prostredí. Vedia, čo je to opatrnosť, sú technicky zdatní, k čomu sme ich s manželom viedli už odmalička. Len čo skončili s hračkami, začali s nástrojmi. Obaja majú svoje škatule s náradím, starší syn už doma opravuje takmer všetko, čo sa pokazí... Mladší má zo všetkých predmetov najradšej prax. Vraví, že je tam rád, chváli si dobrého majstra. Jednoducho, škola ho baví,“ poznamenáva s úsmevom. „Pravdu? Pri rozhodovaní kam na strednú školu sme ani neuvažovali o inej alternatíve. Toto bola najschodnejšia cesta a dobrá voľba. Nič lepšie sme pre nich urobiť asi ani nemohli. Už ako sa im bude dariť, je na nich,“ konštatuje mama prváka Mariána, z ktorého raz bude hutník operátor a druháka Martina, vnikajúceho do tajomstiev elektrotechniky. Fakt, že košická oceliareň ponúka šikovným absolventom po skončení šačianskej školy, ktorá disponuje Centrom odborného vzdelávania pre hutníctvo a strojársku výrobu, prácu, považuje Jarmila Makróczyová z hľadiska budúcnosti mladých ľudí za veľký benefit. A poukazuje na prípady zo svojho okolia, keď gymnazisti neraz končia na úradoch práce alebo odchádzajú za prácou do zahraničia. „My tu chceme ostať a pre našich chlapcov, ktorí sú zruční a baví ich technika, je vynikajúce, že ich môže firma v budúcnosti zamestnať. A táto škola ich pripraví do života. Chápu, najmä vďaka otcovi, že vo fabrike je ťažká práca. No tešia sa na ňu i na naozajstnú prax v železiarňach, na zárobok, na to, že si kúpia veci, po ktorých túžia, že si porobia vodičáky...“
„Syn Dávid je prvákom maturitného študijného odboru Programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení,“ prezrádza jeho mama Dana Soľárová a ozrejmuje, že kým sa doma rozhodli pre Strednú odbornú školu v Košiciach-Šaci, prešli si v metropole východného Slovenska viacero škôl. Gymnázium nechceli. „Stať sa môže všeličo a ja som si priala, aby mal Dávid po skončení školy niečo v rukách. Boli sme v Šaci, majstri nám ukázali dielne a jemu sa tu zapáčilo,“ konštatuje a dodáva, že tak je tomu doteraz. „Obaja sme spokojní,“ tvrdí Dana Soľárová. Vlani počas Family Safety Day absolvovala spolu so synom, mimochodom, venuje sa tiež hokeju, prehliadku valcovní, ktorá bola najmä pre Dávida podľa jej slov fascinujúca. A čo by odporučila rodičom, ktorí sú ešte nerozhodní? Ako to bolo v ich prípade? „Nás hlavne zaujímalo, či ak bude Dávid šikovný a bude sa dobre učiť, či môže dostať prácu v U. S. Steel Košice. Napokon, do tejto školy chodil aj môj brat. Je tu dokonca aj motivačné štipendium, ktoré žiaci dostanú, ak sa dobre učia, majú dobrú dochádzku a spĺňajú aj ďalšie podmienky. Je to fajn, dieťa si viac začne vážiť peniaze...“
Pri rozhodovaní v rodine nášho kolegu Júliusa Nagya, referenta bezpečnosti práce prvovýroby, kam nasmerovať po základnej škole syna, zohralo svoju úlohu viacero faktorov. Napokon vyhrala šačianska škola. Spolu s manželkou, rovnako hutníčkou, a teraz už aj so synom, merajú každý deň cestu z Moldavy na Bodvou ku Košiciam. „Spojili sme príjemné s užitočným, a to nielen pripraviť syna na život vo viacerých smeroch, keďže má táto škola rôzne študijné odbory a kurzy,“ zamýšľa sa hlava rodiny. „Zo syna bude programátor CNC strojov. Je to iste jeden z odborov budúcnosti.“
