V košickom HNClube sa hovorilo na najaktuálnejšiu tému

Hospodárska a ekonomická kríza, ktorá už niekoľko mesiacov rezonuje svetom, zamestnáva vlády štátov, manažérov korporácií, veľkých i malých firiem bez rozdielu, domácnosti nevynímajúc, bola hlavnou témou odbornej diskusie HNClubu, ktorá sa uskutočnila minulý týždeň, v stredu 27. mája, v Košiciach. Dopady recesie na východné Slovensko sú neodškriepiteľné. O ich sile a krokoch, ktoré samosprávy i podnikateľská obec robia na ich zmiernenie, hovorili pred plénom účastníkov podujatia predseda Košického samosprávneho kraja Zdenko Trebuľa, viceprezident pre predaj a marketing U. S. Steel Košice Peter J. Alvarado, generálny riaditeľ Východoslovenskej energetiky Norbert Schürmann i starosta obce Kechnec Jozef Konkoly.

Spomalenie hospodárskeho rastu v Košickom kraji sa podpísalo na zhoršení jeho ekonomickej situácie. Kríza zasiahla rozhodujúcu časť priemyslu. Prejavila sa v znižovaní výroby a podielu investícií, poklese exportu, skracovaní pracovného času i redukcii počtu pracovných miest. Postihla aj realitný trh a cestovný ruch. Hutníckeho priemyslu sa dotkla ako jedného z prvých odvetví. "Treba vysoko vyzdvihnúť U. S. Steel Košice za veľmi rýchlu reakciu na nové podmienky, za citlivý prístup k otázke zamestnanosti, za hľadanie všetkých možných riešení na to, aby sa kríza dotkla firmy v čo najmenšej miere," konštatoval Z. Trebuľa.

Oslabenie hospodárskeho rastu prinútilo krajskú samosprávu, ktorej rozhodujúcu časť príjmov tvoria dane z príjmov fyzických osôb, zoškrtať v rozpočte väčšinu kapitálových výdajov, pozastavili tiež mnohé plánované investície. Pozornosť chcú venovať budúcim projektom na zabezpečenie ekonomického rastu - najmä do oblasti infraštruktúry a obnoviteľných zdrojov energie. Práve nedostatočná infraštruktúra, ktorá potenciálnych investorov popri vzdelanej pracovnej sile zaujíma najviac, východoslovenský región oproti ostatným znevýhodňuje.

"Obhospodarujeme vyše tritisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy. Máme okresy, ktoré nemajú ani len jeden kilometer cesty 1. triedy," uviedol Z. Trebuľa pričom poukázal na podľa jeho názoru nespravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov na projekty v tejto oblasti. Kraje na západnom Slovensku sú na tom omnoho lepšie. Bratislavský región má 500 kilometrov ciest II. a III. triedy, zvyšok tvoria cesty prvej triedy, rýchlostné komunikácie a diaľnice, do budovania, údržby a opráv ktorých investuje štát. Na východ sa veľmi ťažko dostáva čo i len euro. "Pokiaľ sa to nezmení, bude ťažké presvedčovať investorov, aby sa tu etablovali, ale aj vyriešiť otázky dopravnej obsluhy a logistiky. Od roku 2000 bojujeme o vybudovanie rýchlostnej komunikácie R4. Dnes to už nie je len otázka prepojenia na Maďarsko, ale aj dopravy do priemyselného parku v Kechneci. Robíme všetko pre to, aby sa v jeseni s jej výstavbou začalo," zdôraznil predseda KSK. Vyslovil tiež názor, že krajinu treba rozvíjať plošne, nielen jej časť. Žiaduce je urýchliť, okrem iného, tempo čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ a zamyslieť sa napríklad i nad tým, prečo sa stavia diaľnica zo západu na východ a nie naopak.

O tom, ako vplýva recesia na oceliarsky sektor a aký je jej dopad na ďalšie odvetvia hospodárstva - automobilový, strojársky, elektrotechnický či stavebný priemysel, hovoril Peter J. Alvarado. Výroba ocele v súvislosti s nižším dopytom na trhoch klesá celosvetovo. V súčasnosti USA produkuje 40 percent svojej výrobnej kapacity, India 65 percent, Čína 70 percent, Európa sa pohybuje na hranici 55 percent. Zlepšenia nemožno očakávať skôr ako začiatkom budúceho roka.

Vplyv finančnej krízy je pre Východoslovenskú energetiku, ako okrem iného konštatoval N. Schürmann, najciteľnejší v zmenšujúcom sa objeme distribúcie v priemyselnom segmente a v raste rizika pohľadávok. Priority energetiky, ktorá je necyklickým priemyslom, sú stanovené, efekty sú dlhodobé. Kľúčovou úlohou v čase krízy, je rovnako, ako v iných odvetviach, oceliarstvo nevynímajúc, zamerať sa na vnútropodnikové úspory.

Pri súčasnej 15,8-percentnej miere nezamestnanosti v Košickom kraji je prílev ďalšej investície do Kechneca nesporne dobrou správou. Podľa vyjadrenia starostu J. Konkolyho by malo v priebehu niekoľkých mesiacov vďaka novému, zatiaľ ešte nemenovanému investorovi, ktorý sa chce etablovať v kechneckom priemyselnom parku, pribudnúť až tritisíc nových pracovných miest. Črtá sa príchod firmy s produkciou vysokej pridanej hodnoty založenej na najmodernejších technológiách. Dnes sa priemyselná zóna parku, ktorý otvorili v roku 2003, rozkladá na 332 hektároch. Pôsobí tu dvanásť firiem, ktoré zamestnávajú dovedna 2 500 ľudí.