Práce Františka Palenčára obdivujú aj v ďalekej Kanade a Peru

Dláto, špeciálne nožíky, alebo ešte lepšie pekný kus dreva, kmeň lipy, orecha, ale i slivky, jablone či čerešne ... Darček, ktorým by ste určite potešili srdce Františka Palenčára, zmenového majstra obsluhy zariadenia na plynulé odlievanie ocele do brám 1. Oceliar sa vo chvíľach voľna mení na zručného rezbára. Malú galériu pod holým nebom objavíte v jeho rodnej obci, v neďalekých Čečejovciach, desiatky ďalších postáv a postavičiek odpozorovaných zo života, skrýva dom na Hlavnej ulici. Domáci odtajnili jeho záľubu už dávnejšie. Nedalo im nebyť zvedaví, keď sa počas letných dní spoza plota ozývalo pravidelné klopkanie. Keď ich pozval do dvora a ukázal, čo porába, neskrývali prekvapenie. Kde sa to v tom chlapovi vzalo?

"Som samouk," prezradil rezbár. "Prvé pokusy som urobil ešte ako mladý chalan, boli to reliéfy z dreva. Potom som skôr murárčil. Postavil som dom, ten však potreboval aj schody, stôl... Tak som znovu "objavil" drevo. Začal som jednoduchými sústruženými vecami. Svietnikmi, kvetináčmi, zábradlím... K vyrezávaniu postáv som sa dostal pred približne desiatimi rokmi. Malé sošky sa rodine páčili. Manželka ma v tejto záľube povzbudzovala a dodnes je prvou kritičkou všetkého, čo urobím."

Od ľudového k sakrálnemu, od niekoľko centimetrových postáv po sochy v nadživotnej veľkosti. Medzi tým plynul čas, v ktorom dozrievali autorove myšlienky, ale i rezbárske zručnosti. Sústruh už síce v pivnici viac menej odpočíva, zato motorová píla, sekera, kyjanica, dláta rôznych tvarov a nože veľkostí si prídu na svoje po celý rok.

"Najčastejšie stále siahnem po ľudovom motíve. Námety čerpám zo života, z udalostí, ktoré sa dejú okolo mňa alebo ktorých som sám účastný," vysvetľuje, obkolesený desiatkami postáv mužov a žien zachytených pri bežných činnostiach dňa. Najvydarenejšie sú tie, ktoré autor dôverne pozná, ku ktorým má citový vzťah. Takou je postava mamy, ale i pastiera oviec, fujaristu, matky s dieťaťom...

Šesťstodeväťdesiate výročie prvej písomnej zmienky o obci, ktoré si pripomenula vlani, sprevádzali viaceré podujatia. Boli príležitosťou pre rodákov ukázať svoju šikovnosť. F. Palenčár vystavoval drevorezby a zúčastnil sa i na medzinárodnom plenéri Čečejovce 2007. "Po prvý raz v živote som mal možnosť vidieť proces tvorby aj u iných rezbárov a vymieňať si skúsenosti. Bolo to pre mňa naozaj obohacujúce, aj keď som medzi umelcov doslova ´odskakoval´ iba počas voľna, medzi zmenami..."

Približne v tom čase už rozmýšľal aj nad podobou sôch, ktoré mali oživiť miestny park. Nakoniec padlo iné rozhodnutie predstaviteľov obce. Vyrezať betlehem s postavami v nadživotnej veľkosti, ktorý by potešil oči nielen domácich, ale všetkých, ktorí na hlavnej ceste smerom na Rožňavu cez obec prechádzajú autom. Termín bol šibeničný. Pol roka. "Bola to zaujímavá výzva, aj keď úloha časovo náročná. Pomáhala mi celá rodina. Syn odstraňoval z dreva kôru, ja som vyrezával, dcérka sochy natierala a manželka upratovala," zaspomínal si s úsmevom na zanietenie najbližších. Betlehem s viac ako dvojmetrovými postavami zaujal malých i veľkých. Pri drevenom prístrešku sa pristavovali rodiny, chýr o čečejovskom betleheme motoristi "odviezli" až do Bratislavy.

"Najviac ma teší, keď vidím záujem ľudí. Ak sa im moja robota páči, mám z toho dobrý pocit." A pozdáva sa nielen Slovákom, ale obdivujú ju i v Kanade či Peru. Tam všade sa už drevorezby F. Palenčára dostali. V hlave nosí už ďalšie námety. "Chystám sa na niekoľko postáv v nadživotnej veľkosti. Jednou z nich bude kováč do hámru, uvažujem aj nad sochami do nášho obecného parku." Chýba už iba jedno. Nájsť vhodné drevo.