Seniori z Jesene života na návšteve v U. S. Steel Košice
„Tu som v 70. rokoch ťahal rúry na vodu,“ hovorí s úsmevom Jozef Bačo pred halou na výrobu radiátorov, kde sa boli v rámci exkurzie tento rok pozrieť členovia OZ Jeseň života. Ďalší bývalý kolega mu vzápätí kontruje, že on tie výkopy potom zasypával. Jozef Bačo bol jedným z takmer sedemdesiatich bývalých zamestnancov, ktorí prijali pozvanie vedenia spoločnosti na každoročné predvianočné stretnutie. Ako nám prezradil, v železiarňach odpracoval ako údržbár na „odetrojke“ viac ako 43 rokov. Do niekdajších VSŽ nastúpil v roku 1964 ako žiak tretieho ročníka učilišťa a zostal vo firme pracovať až do roku 2006. „Už desať rokov som penzista, ale chodím sem každý rok. Je dobré, že sa robia takéto stretnutia. Vždy sa sem radi vraciame, aby sme si pozreli, čo je tu nové,“ povedal vitálny člen klubu bývalých zamestnancov huty.
„Chodím sem pravidelne a je veľmi dobré, že sa to robí každý rok. Aj ľudia sú spokojní. Ja tieto návštevy u nás v Jeseni života vlastne organizujem a môžem vám povedať, že záujem je vždy väčší, ako sú naše možnosti,“ pochvaľovala si celkovú organizáciu akcie aj Tereza Némethová, ktorá dlhé roky pracovala v oceliarni. „Dlho sme tu neboli a tak sme radi, že sme sa sem zas po čase mohli opäť prísť pozrieť. Je fajn, že sa striedajú prevádzky, ktoré môžeme navštíviť. Je to oveľa zaujímavejšie. Z fabriky sme odišli pred viac ako desiatimi rokmi a preto je pre nás potešiteľné vidieť, že sa tu dejú dobré veci, že pribúdajú nové technológie,“ povedal nám po prehliadke „radiátorky“ Štefan Baťala, ktorý pred odchodom do dôchodku pracoval na vysokých peciach.
Návšteva dôchodcov z radov bývalých zamestnancov sa uskutočnila presne po roku od tej predchádzajúcej, 19. decembra 2017. Ani nie týždeň pred Vianocami sa stretli s prezidentom firmy Scottom Buckisom a viceprezidentmi Miroslavom Kiraľvargom, Marcelom Novosadom a Martinom Pitorákom. Od prezidenta spoločnosti si v šikmej zasadačke vypočuli krátke zhodnotenie roka. „Európskej ekonomike sa darí dobre. Napreduje stavebníctvo, výroba automobilov, aj veľkých elektrospotrebičov a preto sa darí aj nám,“ povedal Scott Buckiso. Dodal, že tento rok firma v Košiciach preinvestovala okolo 164 miliónov dolárov, najmä do projektov na ochranu životného prostredia, ale tiež do zvýšenia kvality výroby, čo oceňujú aj zákazníci. Okrem toho prezident spomenul spoluprácu s Technickou univerzitou v Košiciach, a zvlášť s jej Fakultou materiálov, metalurgie a recyklácie, či charitatívne programy a aktivity zamestnancov spoločnosti.
Potom už prišiel čas na otázky a odpovede a ľudia v pléne sa nenechali dvakrát ponúkať. Zaujímali ich rýdzo odborné témy, ale padla i otázka: „Päť rokov som tieto železiarne staval a ďalších 37 rokov som v nich odpracoval. Aj preto by som sa chcel opýtať, aká je budúcnosť podniku. Veľa sa hovorí o jeho možnom predaji. Aká je pravda?“ opýtal sa jeden z bývalých kolegov. „Vedel som, že táto otázka príde,“ reagoval so smiechom Scott Buckiso. Zároveň však zdôraznil, že ho mimoriadne hnevajú rôzne špekulácie, ktoré sa šíria v médiách. Hostí ubezpečil, že košická fabrika je pre U. S. Steel veľmi cenná. „Kým si v novinách neprečítate moje vyhlásenie k tejto veci, tak sú to všetko iba fámy a dohady,“ povedal Scott Buckiso. Dodal, že košická huta a jej zamestnanci podávajú pri výrobe ocele a ďalších produktov pre svojich zákazníkov vynikajúce a kvalitné výkony a preto sa tunajší ľudia o svoju budúcnosť nemusia obávať.
