Čestný odznak Za pracovnú vernosť získal v Banskej Štiavnici aj Dušan Ujházi z RMS
V pracovnom zápisníku Dušana Ujháziho „svieti“ pečiatka s dátumom 4. 7. 1974. To je deň, keď nastúpil do železiarní. Presnejšie do závodu VSŽ Hutnícka keramika. Železiarom sa stal podľa vlastných slov preto, že všade inde mu ponúkali nižší plat. V tom čase čerstvý absolvent strojníckej priemyslovky, ktorý sa už o seba staral sám, potreboval peniaze na slušné živobytie. To, že „zakotvil“ v hutníckom kombináte, vôbec neľutuje. Je mu verný už 42 rokov.
„Do Keramiky som nastúpil na pozíciu lisovača. Začínal som úplne od podlahy, najprv som robil nakladača tehál. Bola to fyzicky náročná práca,“ listuje v pamäti. Vyštudovaného strojára lákala práca s hydraulickými lismi, pretože to malo blízko ku konštrukciám, odboru, ktorý vyštudoval. Mal šťastie na kolektív, starší ho prijali veľmi dobre a veľa sa od nich naučil. Po vyše štyroch desaťročiach konštatuje, že z pôvodnej partie mladých absolventov zostal iba sám. „Všetci už odišli, ten čas letí veľmi rýchlo. Aj mňa to čaká. Vo firme ostávam do apríla budúceho roku,“ naznačuje, kedy dá zbohom svojej práci a odíde do dôchodku.
Dušan Ujházi môže ako jeden z mála o sebe povedať, že pracovnú kariéru strávil na jednom mieste. Zažil len zmeny administratívnych názvov firiem. V súčasnosti pracuje pod hlavičkou našej dcérskej spoločnosti RMS, a. s. Košice v prevádzke Technická podpora a plánovanie. Celý život sa pohybuje v areáli bývalej Hutníckej keramiky, ktorý sa nachádza v blízkosti jednej z dominánt našej huty – veľkého plynového zásobníka. S rastúcimi skúsenosťami zastával zodpovednejšie miesta. V roku 1978 sa stal majstrom lisovne, neskôr majstrom formovne a obrobne. V tejto funkcii vydržal dvadsať rokov. Keď porovnáva najväčšie rozdiely pred štyridsiatimi rokmi a dnes, napadnú mu technológie. „Naše výrobky vydržia oproti minulosti teraz viac. Na trhu je však aj omnoho väčšia konkurencia ako kedysi,“ konštatuje. Hovorí však, že v súčasnosti firme pomáha zvýšený odbyt žiarobetónov.
Ostatné dva roky vykonáva funkciu formára - konštruktéra. Robí v podstate to, čo celý život – navrhuje formy pre tvarovky, ale aj ďalšie výrobky. S tým rozdielom, že klasické rysovanie vytlačila výpočtová technika. „Patrím ku generácii, ktorá kreslila výkresy pomocou ceruzky a pravítka. Dnes všetko nahradili počítače. Musel som sa prispôsobiť, vďaka mladšiemu kolegovi som sa naučil používať AutoCAD,“ ukazuje na vedľa sediaceho formára – konštruktéra Štefana Norka, s ktorým sa pozná dva roky. O niekoľko generácií mladší špecialista vďačí svojmu staršiemu kolegovi za niečo iné. „Keď som prišiel do firmy, Dušan mi tu všetko poukazoval. V prevádzke pozná každý kút a je veľký odborník. Som rád, že mu to môžem vrátiť aspoň formou pomoci s počítačom,“ skladá kompliment svojmu mentorovi. Hovorí, že D. Ujházi bude po odchode do dôchodku kolegom rozhodne chýbať.
A čomu sa chce nositeľ čestného odznaku Za pracovnú vernosť venovať v ďalšej životnej etape? „Najväčšou záľubou je pre mňa záhradka. Mám ju neďaleko práce, vzdušnou čiarou približne dva kilometre. Tam budem tráviť najviac času. V blízkosti je les a tak budem chodiť aj na prechádzky. Mám štyri deti a niekoľko vnúčat, takže na dôchodku sa rozhodne nudiť nebudem,“ uzatvára.
