Milena Nográdi, sólistka folklórnej speváckej skupiny ŽIVENA

Ľudový súbor ŽIVENA z Moldavy nad Bodvou oslávi na jeseň tohto roku 25. výročie svojho založenia veľkolepo, vydaním CD nosiča. Slávnostný krst sa uskutoční už o niekoľko dní, 17. septembra. Pri tejto príležitosti sme sa pozhovárali s organizačnou vedúcou a sólistkou súboru Milenou Nográdi, ktorá pracuje v útvare Predaj U. S. Steel Košice.

· Milka, ako dlho sa venuješ folklóru?
Spev bol od detstva mojou veľkou láskou. Spievala som už v škôlke, keď ostatné deti spali, alebo v škole Mikulášovi, neskôr aj na rôznych súťažiach. V roku 1985 som v Košiciach zbadala plagát, ktorým Folklórny súbor Východniar pozýval priaznivcov folklóru na konkurz. Tak som sa ho zúčastnila. No a vybrali si ma do svojich radov. Odvtedy som folkloristka celým srdcom. A je to už diagnóza.

· Čo je na folklóre také úžasné?
Pre mňa všetko. Piesne, tance, zvyky a tradície, kroje. Ale hlavne ľudia. Nepoznám zlého folkloristu... Veľa ľudí ľudovku nemôže ani počuť. Chápem to. Je to špecifický druh hudby. Možno taký staromódny. A ľudia chcú byť moderní. Škoda, že folklór je tak trochu v úzadí, pretože krásna ľudová balada vie ulahodiť aj na duši. Veď napríklad časť svadobných rituálov sa ešte aj dnes dodržiava. Máloktorá svadba je bez "redoveho" tanca. Vianočné koledy počúvame niekedy už od októbra. A na Veľkú noc nás chlapi s radosťou olievajú vedrami vody...

· Predstav nám vaše CD "...pohvaľeni, suśedki moje..."
Dramaturgia a výber piesní mi dali trochu zabrať, pretože sme chceli použiť menej opočúvané piesne. V oblasti, kde žije hlavne maďarsky hovoriace etnikum, je ťažké reprezentovať slovenský folklór. My sa snažíme uchovávať ľudové piesne hlavne z regiónu Abov. CD sme nahrávali v miestnej základnej umeleckej škole začiatkom minulého roka pod odborným dohľadom riaditeľa Miroslava Smreka. Obsahuje pätnásť skladieb. Hudobný doprovod je na akordeóne a píšťalke. V brožúrke k CD možno nájsť aj texty všetkých pesničiek. Krst CD sa uskutoční v kultúrnej sále Mestského kultúrneho strediska v Moldave nad Bodvou.

· Ktorá skladba z vášho repertoáru ťa najviac oslovila a prečo?
Často sa mi páči tá posledná, ktorú práve nacvičujeme. Väčšinou nové piesne, ktoré objavím a upravím, ženy zo súboru ofrflú, lebo sa im nepáčia. No nakoniec s týmito piesňami mávame u publika aj u odborných porôt veľký úspech, lebo sú to neopočúvané neznáme pesničky. Také som sa snažila vybrať aj na naše CD. Ktorá je moja najobľúbenejšia? Určite to bude niektorá z regiónu Abov, lebo táto oblasť je mojou srdcovou záležitosťou. Páči sa mi uspávanka, ktorú spievam aj na našom CD. "Čučaj že mi čučaj, bodaj śi mi spalo, že bi śi calu noc s poscelki ňestalo".

· Posledné roky ste mali veľmi úspešné...
To je pravda. Chodievame na rôzne folklórne festivaly doma aj v zahraničí. Pravidelne sa zúčastňujeme súťaže Dargovská ruža vo Svinici. Tu sme aj laureátmi. Získali sme II. miesto na krajskej prehliadke hudobného folklóru dospelých v Smižanoch. Udelili nám Cenu Košického samosprávneho kraja. No a tohto roku, pri príležitosti Dní mesta Moldavy, nám na základe návrhu Matice slovenskej udelili Cenu mesta Moldavy nad Bodvou PRO URBE. Za sólový spev som na Dargovskej ruži získala prvé, druhé aj tretie miesto, a tak by som mohla pokračovať. Ale najkrajšie ocenenie je to, že nám ľudia tlieskajú a páčia sa im naše programy.

· Výber pesničiek na CD si zrejme uskutočnila zo svojho bohatého fondu. V poslednom čase však zháňaš aj staršie prvky ľudového kroja...
Áno, väčšina skladieb je z môjho prieskumu knižničných fondov, hlavne z vedeckej knižnice. Archív mám doplnený aj z etnologických prieskumov medzi obyvateľmi okolitých dedín Abova. Zapisovala a nahrávala som autentické spevy, ktoré sú pre folkloristu veľkým pokladom. Niektorí interpreti už ani nežijú. S úsmevom si dnes spomínam na chvíle, keď som pri pollitrovke slivovičky zaznamenávala nepoznané a nepočuté. Podobne je to aj s ľudovým odevom. Mnohí možno majú doma nepotrebné "handry" po svojich príbuzných, ktoré nevedia ani oceniť, ani využiť. Ja ich opravím a prispôsobím na použitie pre naše vystúpenia.

· Zmenila ťa ľudová hudba? Ak áno, v akom zmysle?
Samotná hudba nie. Folklór určite áno. Pre mňa je to úžasný relax. Počas vystúpení na rôznych festivaloch som opakovateľne zažívala jedinečné chvíle. Ale nielen hudba, aj spev, tance, remeslá a jednoduchí ľudia v rôznych kútoch Slovenska majú na mňa určitý vplyv. Každému odporúčam nahliadnuť do ľudovej minulosti Slovenska.

· Aké máte vo vašom meste podmienky na činnosť, pochopenie, podporu?
Tak s týmto bojuje asi väčšina podobných kolektívov. Na regionálnu kultúru a ešte k tomu v jazykovo zmiešanom prostredí, kde je slovenská väčšina vlastne menšinou, sa nájde veľmi málo peňazí. Podporujú nás však naši verní priaznivci. Primátor István Zachariás, aj mestské kultúrne stredisko. Niektorí Moldavčania finančne tiež prispeli na naše CD. No a sami sebe sme sponzorom. Naše rodiny, priatelia. Bez toho by sme nemohli fungovať. Napríklad aj môj manžel, bývalý majster pri tunajšej vysokej peci č. 2, sa podujal pokračovať v písaní našej kroniky.