O svojich kolegoch neraz vieme iba to, akí sú spolupracovníci. Stretávame sa pri plnení povinností a na dlhé reči o súkromí nie je čas. Často ani netušíme, že sa napríklad venujú zmysluplnej činnosti pre druhých alebo majú zaujímavého koníčka. Tak je to aj v prípade generálneho manažéra pre valcovne Ladislava Hanuščalku.

MUŽ V KUCHYNI - SEN MNOHÝCH ŽIEN

"Nikdy by mi ani nenapadlo, že môj manžel bude niekedy variť, aj keď musím priznať, že keď sme pripravovali ryby, robil to výlučne on. Keď varí manžel, ja sa môžem venovať iným prácam alebo záľubám. Je príjemné, ak vám niekto naservíruje jedlo, ktoré nielen dobre vyzerá a chutí, ale je aj zhotovené s láskou a radosťou," chváli kuchárske umenie Ladislava Hanuščalku manželka Beáta. Chápeme. Muž v kuchyni je snom takmer každej ženy.
A ako sa k tejto svojej záľube dostal? "Inšpiráciou mi bola televízna relácia S Talianom v kuchyni. Zaujalo ma teľacie s mozzarellou a bazalkou. Povedal som si, že príprava tohto jedla je ľahká, tak to skúsim," stručne okomentoval svoje začiatky. Ako dodal, najradšej varí, ale aj konzumuje jedlá talianskej, francúzskej a českej kuchyne. Chutné pokrmy pre svoju rodinu pripravuje najčastejšie v záhrade, kde má v altánku všetko potrebné kuchynské zázemie, vrátane grilu. "Manželovou najsilnejšou stránkou je príprava tradičného francúzskeho dezertu Créme Brulée. Jedla som rôzne varianty, dokonca aj od profesionálnych kuchárov. Keď ho však pripravuje môj manžel, je to absolútne bezchybné," s úsmevom tvrdí pani Beáta.

NA GITARY NIELEN HRÁ

Inžinier Ladislav Hanuščalka nie je len vynikajúcim kuchárom. Voľný čas často trávi na chate zatvorený v podkrovnej izbe. Spoločnosť mu robí hlavne elektrická gitara Fender a po novom aj basová gitara Rickenbacker. "Vyrobili ju v roku 1976, dlhé roky ju používali v jednom nahrávacom štúdiu v USA. Na Slovensku ich nie je viac ako päť, je to taký môj vzácny úlovok. Prvú akustickú gitaru som dostal od rodičov na Vianoce, keď som mal desať rokov. Ďalšia mi pribudla v sedemnástich, tá už však bola elektrická z Prahy," uviedol. "Prvé skúsenosti s kapelou a živou hudbou začal naberať v šestnástich rokoch na rôznych súťažiach či zábavách. Stredoškolská kapela sa stretávala a nacvičovala na Sídlisku Železníky i v Mestskej časti Pereš. Zúčastňovali sa rôznych súťaží a v roku 1985 sa im podarilo zvíťaziť v regionálnej súťaži mladých kapiel. Skupina sa však po tom, čo chlapci zmaturovali a každý z nich sa vydal inou cestou, rozpadla.
"Techniku hry na gitare som získal od kolegov môjho otca, ktorí pracovali v Studenej valcovni," prezradil šéf valcovní. "Učiteľmi mi boli Ladislav Dudáš a Matej Čurko. Zasvätili ma do základov techniky hry na gitaru i prvých akordov." To ostatné zvládol už potom mladý talentovaný hudobník sám.
Najobľúbenejšími skupinami sú pre neho dodnes Beatles a Pink Floyd a v repertoári si držia prvenstvo inštrumentálne skladby od Shadows. Má bohatú zbierku, keďže vlastní deväť gitár rôzneho druhu a vyše sto gitarových efektov zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Nie je však len vlastníkom, ale aj konštruktérom. "Vyrábam elektrónkové gitarové zosilňovače a pri výrobe, pre zachovanie pôvodného zvuku, používam len päťdesiat rokov staré súčiastky. Objednávam si ich prostredníctvom internetu prevažne zo Spojených štátov a z Anglicka."

NIE JE MUŠKA AKO MUŠKA

Starý otec, ktorý bol hospodárom Slovenského rybárskeho zväzu, prebudil v Ladislavovi Hanuščalkovi aj záujem o ryby a rybárčenie. Na brehoch riek i potokov s ním prežil mnohé včasné rána. Ako osemnásťročný začal chytať na mušky, ktoré si viaže sám. "Do svojich dvadsiatich troch rokov som nevynechal ani jednu pstruhovú sezónu, ktorá sa začína vždy 16. apríla. Výnimkou bol iba rok 1989, keď som sa 15. apríla ženil," hovorí. Za svoj najväčší úlovok považuje 51-centimetrového lipňa veľkého, ktorého chytil v Hornáde pri ústí potoka Sopotnica pod Veľkou Lodinou. Už 37 rokov je členom Slovenského rybárskeho zväzu, pracovná zaneprázdnenosť mu v ostatných rokoch už nedovoľuje zúčastňovať sa každoročného otvorenia rybárskej sezóny.