Deň mesta Košice - tím železiarov na prvom ročníku gastronomickej súťaže
Hlavná ulica v sobotu 1. mája voňala gulášom. Súťaž vo varení tohto obľúbeného mäsitého pokrmu pripravili Košice po prvý raz a načasovali ju práve na oslavy dňa mesta.
Pod strieškami šiatrov z oboch strán lemujúcich parčík medzi divadlom a súsoším Immaculata rozložilo svoje kuchynské náradie dvadsaťštyri tímov - profesionálni kuchári i amatéri. O zlatú varešku sa
s číslom 22 uchádzala aj štvorica železiarov, výskumníci Ján Tomáš, Peter Nižník, Rudolf Želinský a Ladislav Jerga.
Mužské kvarteto posilnila asistentka viceprezidenta pre technológiu Jana Grubiaková. Pomohla tímu pri príprave na súťaž a chlapi jej ruky ocenili aj
počas samotnej akcie - veď na prípravu misiek na jedlo, balenie príboru do servítok, dekoráciu stánku a podobné "drobnosti" oni ani nepomysleli... Hneď zrána riešili problém s kotlíkom.
"Mali sme síce požičaný 50-litrový, na piecke nám však dobre nesedel a tak sme museli kúpiť menší, 30-litrový," prezradil R. Želinský medzitým, čo obrovskou varechou miešal kocky
cibule a váhal, či ešte zopár naberačiek neprihodiť. V nádobách čakalo na horúci kúpeľ úhľadne nakrájané mäso. "To jediné sme si už pripravili vopred večer," vysvetlil P. Nižník.
Kuchári ostali pri pôvodných plánoch. Pracovali výlučne s hovädzím mäsom. Do guláša putovalo desať kilogramov z krku a nohy dobytka. A postupne aj ďalšie pochutiny. Paprika, paradajkový pretlak,
majorán, čierne korenie, soľ, zemiaky, lečo... Hlavným ochutnávačom bol J. Tomáš, ale "kibicovali" mu do toho všetci... A keď sa nepozeral, tu a tam jedlo vylepšili podľa svojich chutí. Iba jedného
sa držali. Nepoužili žiadne umelé dochucovadlá.
Pri stánku U. S. Steel Košice sa počas celého dopoludnia pristavovali okoloidúci. Ochutnávali chutnú slaninku i ovčí syr na stole, vyzvedali, čo je v skúmavkách a
mnohí sa už nevedeli dočkať kedy zaboria lyžice do pokrmu. Pohodu narušila iba nepríjemná udalosť, keď staršia pani práve pri stánku železiarov stratila rovnováhu a spadla na stôl, ktorý sa pod
ťarchou jej tela polámal. A spolu s ním sa rozbili aj sklenené nádoby s korením... Nikomu sa našťastie nič nestalo, guláš už bol takmer hotový, výskumníci však museli narýchlo zohnať náhradný stôl,
chopiť sa metly a lopaty a stánok upratať. Do príchodu návštevníkov z firmy - viceprezidenta USSK pre technológiu Vladimíra Jacka i generálneho manažéra pre výskum a vývoj USSE Petra Korytka bolo
všetko v poriadku. Krátko po trinástej hodine si vzorku z guláša železiarov odniesla aj hodnotiaca komisia. To už sa pri stánku vlnil rad záujemcov o hutnícku pochúťku. Chlapi nestíhali plniť
misky. Kotlík sa vyprázdnil ani nie za pätnásť minút. Jedlo si bolo treba doslova strážiť. Stačilo sa otočiť a miska zo stola zmizla...
Zo zlatej, striebornej a bronzovej varešky sa napokon tešili ženy z oddelenia služieb obyvateľstvu Magistrátu mesta Košice, tím riaditeľov košických základných škôl a
reštaurácia Camelot. "Sme sklamaní, samozrejme, cibule sme mohli dať viac," neskrýval malé rozčarovanie L. Jerga a vzápätí so štipkou čierneho humoru dodal: "Ale napokon,
kto sa môže pochváliť, že im rozbili stôl?" A ako to videl vedúci tímu J. Tomáš? "Aj keď bol náš guláš hustejší a menej pikantný, bol chutný," komentoval kuchárske umenie
výskumníkov. "Bola to výborná akcia, sme radi, že sme tu mohli byť a že sme aj týmto spôsobom propagovali firmu. Ak budeme mať podobnú príležitosť aj na budúci rok, určite sa budeme o účasť
na súťaži uchádzať," povedal.