Stavajú mosty, aby pomohli preklenúť medzi ľuďmi rozdielnosti

Ako na rozmanitosť? Rozpravu o tom, ako odlišnosti medzi ľuďmi vplývajú na naše správanie sa, o vytváraní stratégií na zamestnávanie a udržanie si rozmanitých zamestnancov v pracovnom pomere i kultúry na pracovisku založenej na rešpekte a integrácii všetkých zamestnancov priniesol nový tréning o diverzite B.R.I.D.G.E.S. (MOSTY). V spoločnosti U. S. Steel Košice ho už absolvovalo v dvoch cykloch štyridsať manažérov. Korporačný školiaci program, ktorý vznikol v Pittsburghu a ktorého zámerom je vytvárať vo firme povedomie o diverzite, teda rozmanitosti, a integrácii bude v košickej oceliarni pokračovať v septembri, absolvujú ho aj manažéri v srbskej prevádzke.

Cieľom je, podľa konzultantky útvaru GM pre zabezpečenie a rozvoj ľudských zdrojov Heleny Michaeliovej, naučiť sa lepšie porozumieť tomu, ako nás ovplyvňujú kultúrne rozdiely a ako vplývajú na pracovné vzťahy, preskúmať a pochopiť individuálnu a interpersonálnu efektívnosť v multikultúrnych situáciách, vedieť efektívnejšie komunikovať s ľuďmi, ktorí pochádzajú z iných kultúr. Ale tiež identifikovať špecifické spôsoby, ktoré pomôžu preklenúť kultúrne bariéry a zlepšia interpersonálnu komunikáciu. A to za pomoci špičkových lektorov a odborníkov na túto problematiku z Pittsburghu - Reeda D. Kimbrougha, Hany Hudecovej a Marie A. Whiteovej. Pred jedným z tréningov sme s nimi chvíľu diskutovali. O rozmanitosti, jej podobách i skúsenostiach, ktoré počas tréningov získali.

· Akýmsi mottom odboru Diversity U. S. Steel je: U. S. Steel je odhodlaná vytvárať také prostredie, ktoré si cení rozdielnosť ľudí, ktoré bude akceptovať rozdiely a podporovať každého, aby mohol rozvinúť svoj potenciál. Iste to nie je jednoduchý proces, za to však časovo náročný. Ako ho zvládnuť, čo si vyžaduje?
M. A. Whiteová: Aby tento proces bol úspešný, je mimoriadne dôležité, aby mal zo strany vrcholového manažmentu podporu, potrebná je tiež zmena kultúry pracovného prostredia.
R. D. Kimbrough: Výsledkom tohto procesu by malo byť to, aby naša spoločnosť profitovala. Základom je, aby ľudia lepšie komunikovali a boli schopní navzájom sa počúvať.

· Staviate mosty, ktoré pomôžu preklenúť rozdielnosti. Napríklad aj v oblasti kultúr. Je to iste zaujímavá a podnetná práca. Je zložité pracovať s postojmi ľudí, najmä ak pramenia z uchovávania si minulých skúseností alebo predsudkov?
R. D. Kimbrough: Áno je, súhlasím.
M. A. Whiteová: Je to veľmi ťažký proces. Práve preto sa toto školenie sústreďuje na správanie sa a nie na zmenu názorov, predsudkov, myslenia. Skôr ide o to, aby boli ľudia schopní pochopiť svoje správanie, zvládať ho, povedzme manažovať, a efektívne na tom pracovať. Ale rozhodne nejde o zmenu myslenia, kultúry ako takej, ale zopakujem, o pochopenie seba samého, pochopenie správania iných.
R. D. Kimbrough: Uvedomujeme si, že správanie je veľmi dôležité. Povedzme to na príklade. Američania, ktorí sú na Slovensku, a naopak Slováci v USA, si musia uvedomiť, že oni nie sú tá väčšina, ale menšina. A že tá väčšina predstavuje normu, ktorá tu funguje. Musia si uvedomiť, že treba rešpektovať hodnoty tunajších a tamojších ľudí, prostredie, v ktorom fungujú. Nemali by byť citliví len voči podnikovej kultúre spoločnosti, v ktorej pôsobia, ale voči tomu, odkiaľ pochádza a kam smeruje.

· Učíte manažérov, hovoríte s ľuďmi o tom, aké dôležité je pre našu spoločnosť pochopiť a uplatniť rozmanitosť v jej mnohých podobách, pracovnú silu nevynímajúc. S akými skúsenosťami ste sa na kurzoch, či už v Pittsburghu alebo tu v Košiciach stretli?
R. D. Kimbrough: Asi najzaujímavejším poznatkom z týchto kurzov je, že aj napriek tomu, že ľudia, ktorí sa na nich zúčastňujú sú iní, spôsob uvedomenia si tejto problematiky je veľmi podobný u všetkých. Napriek rozdielom je cesta do štádia pochopenia a porozumenia veľmi podobná u rozličných ľudí.

· Na školeniach vediete dialógy a diskusie o širokej škále rozmanitostí. Preklenutie ktorej sa z medzinárodného hľadiska ukazuje byť najdôležitejšie? Ktoré z nich vyvolávajú najzanietenejšiu konverzáciu?
R. D. Kimbrough: Veľmi často sa ukazuje, že jazyk je v komunikácii najväčšiu bariérou...
H. Hudecová: Je to jazyk a kultúra. Veľa Slovákov sa naučí hovoriť napríklad po anglicky alebo Američania sa snažia hovoriť po slovensky... Ale to kultúrne pozadie je veľmi náročné pochopiť a zvládnuť. A práve tam dochádza ku komunikačným zlomom, kde už nejde iba o jazyk samotný, ale vstup kultúry do komunikácie. Ak ju nepochopíme, vtedy môžu vzniknúť problémy. Často podstatné. Myslíme si, že spolu komunikujeme, keď ovládame jazyk. Hovoriť rovnakým jazykom však neznamená, že si všetci rozumieme.

· Aká je vaša skúsenosť v tomto smere? Ste Slovenka, žijete v Amerike... Ako ste to zvládali?
H. Hudecová: Na začiatku to bolo dosť zložité. Študovala som v USA, bolo pomerne náročné zvládať americkú kultúru a štúdium. Hovorila som anglicky a myslela som si, že nemám problém. Často som však nepochopila veľa situácií a bola som veľmi kritická voči americkej kultúre. Ale keď je človek otvorený, veľmi mu to pomôže vnímať inú kultúru bez toho, aby ju posudzoval. A to my máme takúto tendenciu. Keď cestujeme, navštevujeme iné krajiny, vždy porovnávame. Čo je lepšie, čo je horšie...No v podstate keď sa uvoľníme a otvoríme, môžeme len pozorovať a nemusíme posudzovať. A to je veľmi ťažké. Ja sama na tom ešte pracujem. Ale veľmi to pomôže. Pretože potom dokážeme oceniť inakosť. Že ľudia robia skrátka niektoré veci inak, že oslavujú iné sviatky, že majú a vedú iný spôsob života. Potom si uvedomíme, že všetkým záleží na rodine, na deťoch, na priateľoch, ľuďoch okolo nás. Aj keď to na povrchu vyzerá inak, vnútro máme do istej miery všetci podobné. Len ten povrch nám niekedy bráni v tom, aby sme zistili, že máme spoločných toľko vecí!