Narcisy sa míňali aj v areáli U. S. Steel Košice

Deň narcisov, ktorý sa uskutočnil na Slovensku minulý týždeň v piatok, 13. apríla, a to už po jedenásty raz, opäť potvrdil, že problematika onkologických ochorení oslovuje mnohých ľudí. Do najväčšej verejno-prospešnej zbierky na výskum a boj proti rakovine sa iniciatívne zapojili, ako už tradične, aj zamestnanci U. S. Steel Košice. Už od skorého rána, cestou na zmenu či z nej, sa pristavovali pri aktivistkách Ligy proti rakovine, členkách klubu Viktória pri Východoslovenskom onkologickom ústave v Košiciach a dobrovoľníkoch z radov železiarov, medzi ktorými nechýbala ani manželka prezidenta U. S. Steel Košice Susan Lohrová, aby si za dobrovoľný príspevok pripli na hruď symbol boja proti jednej z najzákernejších chorôb - žltý kvietok narcisu.

"Takúto zbierku na výskum a boj proti rakovine organizujú aktivisti už niekoľko rokov aj v USA," povedala Susan Lohrová, ktorú sme oslovili v spoločnosti dobrovoľníkov pred hlavnou administratívnou budovou. "Zo strany útvaru Riaditeľa pre vonkajšie vzťahy to bol veľmi dobrý nápad pomôcť pri organizovaní tejto akcie tu, v podniku. Myslím si, že hutníci sú naozaj štedrí. Sme tu len pár hodín a naša pokladnička je temer plná," konštatovala spokojne. Dodala ešte, že na tejto kampani sa nezúčastňuje po prvýkrát. Minimálne desať rokov bola jej účastníčkou v Spojených štátoch. Presne tak, ako teraz v piatok na Slovensku, pridala sa v Amerike k ľuďom, ktorí zbierku organizovali a rozdávala kvietky. "U nás existuje aj iný spôsob, ako zbierku podporiť. V USA si kytice narcisov objednávajú dopredu celé útvary..."

Na stanovisku pri valcovniach a neskôr vo vstupnom areáli "operoval" Roman Jesenský, ktorý sa do dobrovoľníckeho programu U. S. Steel Košice zapojil medzi prvými. No Deň narcisov bol jeho prvou skúsenosťou s verejno-prospešnou zbierkou. Prečo sa na to dal? "Žiaľ, rakovina si nevyberá... Niet vari rodiny na Slovensku, ktorá by s ňou nemala svoje skúsenosti. Dokonca postihla aj moju. Vidím tiež, ako "odchádza" jeden z mojich známych. Chcem podporiť dobrú vec, preto to robím, to ma motivovalo zapojiť sa do kampane. A aké sú reakcie ľudí? Väčšina reagujú fajn. V priebehu dvoch hodín sa nám minulo štyristo kvietkov, potreboval by som ďalšiu várku, najmä umelých, o ktoré je najväčší záujem. Boli aj chvíle, keď som sa takmer nezastavil... Toľko ľudí si chcelo kvietok kúpiť. Na druhej strane, stretol som sa aj s negatívnym postojom. Ale takí sú ľudia. Niektoré partie nás míňali bez povšimnutia, iné sa pri nás pristavovali..." Roman sa v ten deň rozhodol urobiť ďalší dobrý skutok. Do kampane prispel nielen časom a finančne, ale aj iným počinom. "Ak všetko dobre pôjde, chcem využiť prestávku, ísť na transfúzku a darovať krv. Ak to vyjde, bude to už po 87-krát..." Vyšlo. Krátko pred deviatou hodinou zaľahol na odberné lôžko!

Spontánne sa rozhodla priložiť ruku k dielu i ďalšia dobrovoľníčka z radov hutníkov Monika Kovalská z Dopravy. "Je mi ľúto najmä malých detí s onkologickou diagnózou. Preto pomáham pri tejto zbierke, ktorá je mojou prvou dobrovoľníckou skúsenosťou. S priebehom som spokojná, ľudia sú pozitívne naladení..."

Annamária Tóthová z úseku GM pre inžinierske činnosti je rovnakého názoru. A dodáva: "Ťažko sa mi hovorí o pocitoch a dojmoch z tejto akcie... Veľmi ma však teší, že U. S. Steel Košice zapája do nej aj svojich zamestnancov - dobrovoľníkov. Myslím si, že každý má pomáhať takou formou, aká mu vyhovuje. To málo čo som mohla urobiť, iste prispeje k spoločnému cieľu. Podľa môjho osobného názoru boj proti rakovine v tomto storočí musí byť na poprednom mieste. Táto civilizačná choroba postihuje veľa ľudí, nemôžeme byť preto ľahostajní. Musíme urobiť všetko čo sa dá, aby sme pomohli zdolať túto zákernú chorobu."

Už šesť rokov pani Mária na Deň narcisov vstáva ešte za tmy a spolu s aktivistkami Ligy proti rakovine a členkami klubu Viktória mieri do železiarní. Nie je to ani tak dávno, čo patrila do veľkej rodiny hutníkov. Doteraz tu má kopu dobrých priateľov a známych. Aj ona bojovala s rakovinou, ešte ako hutníčka. "Keď som bola chorá," spomína, "veľmi veľa ľudí mi tu pomohlo. Rôznym spôsobom. Aj teraz mi zavolajú, dodnes som v kontakte s bývalými kolegami a kolegyňami. Pomáham organizovať zbierku, pretože cítim potrebu to robiť, pomáhať je krásne. Aj tu sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú podobný problém, s akým som zápasila ja. Prajem všetkým zamestnancom U. S. Steel Košice, aby nikdy nemuseli navštíviť onkológiu. Ale pokiaľ sa tak stane, netreba zúfať, vzdávať sa. Treba bojovať. Ak sa dnes rakovinové ochorenie zachytí zavčasu, dá sa vyliečiť. Budem mať v tomto roku päťdesiatku, no oslavovať budem dve výročia. Aj trináste narodeniny. Uplynie presne trinásť rokov od mojej operácie. Dopadla dobre. Veľmi mi potom pomohla rodina, známi a blízki. S ich podporou a s pozitívnym myslením to ide ľahšie. Viem, o čom hovorím, aj z iného uhla pohľadu. Moja mladšia sestra tiež absolvovala onkologickú liečbu. Bolo to ťažké, možno ani nie tak pre nás, ako pre našich rodičov. Dvakrát to isté v rodine... To bola pre nich silná káva. Všetko dopadlo nakoniec dobre! Poďakujte sa prosím všetkým vašim ľuďom za ich empatiu, ochotu prispieť na boj proti rakovine. Verte, pomôže každá koruna."

Tohtoročná zbierka v areáli U. S. Steel Košice počas Dňa narcisov patrila k najúspešnejším v jej doterajšej histórii. Železiari dali dokopy 94 383 korún. O bezmála 40 tisíc viac než vlani.