Podobne ako vlani, aj v polovici minulého mesiaca sme zorganizovali zájazd do poľských Bieszczad. Toto pohorie hraničí na juhu so slovenskými Bukovskými vrchmi a nadväzujúcimi časťami na Ukrajine. Napriek tomu, že tento turisticky príťažlivý kraj je iba kúsok od našich severných hraníc, do minulého roka ho iba málokto z našich turistov poznal. Preto sme si ho v rámci programu spoznávania málo známych lokalít zobrali na mušku. Bieszczadski Park Narodowy pozostáva zo siedmych polonín. Vlani sme absolvovali prechod poloninou Wetlinskou. V tomto roku bol naším cieľom výstup na najvyšší vrchol celého tohto rozľahlého pohoria. Už teraz máme naplánovanú trasu na budúci rok. Bude to prechod cez ďalšie dve planiny. Účastníci našich zájazdov, vyhľadávajúci neznáme prírodné krásy, tak celkom dobre spoznajú územie krosnianskeho vojvodstva, zahrnuté do Východných Beskýd.

Neodradil ani dážď či rozbitá cesta

Po príchode do obce Ustrzyki Górne sme skoro prehliadli nenápadnú odbočku do doliny, ktorou sme sa po piatich kilometroch dostali do osady Wolosate. Cesta, vedúca popri riečke Wolosatke, pripomínala tankodróm. Ani tá do ukrajinského Komsomoľska v júni tohto roku nebola taká rozbitá. Vo Wolosate chovajú huculské kone, tu končí cesta, ale aj civilizácia. Za štyri zloté vstupujeme do národného parku. Za hmly a dažďa, ktorý nám neumožňuje výhľad ešte asi štyri hodiny. Na konci doliny nás čaká altánok. Skrývame sa pred dažďom, niečo zjeme. Sme prakticky na hraniciach s Ukrajinou. Piati sa vracajú späť. Doteraz to bola rozcvička, nastáva prudký výstup blatistým terénom. S výškovými metrami pribúda aj intenzita vetra. Míňame Rozsypaniec (1280 m) a po hodine sme na vrchole Halicza (1333m). Povinné foto pri smerovníku, malé sladké občerstvenie a ide sa ďalej. Konečne sme na pravej polonine. Je to vlastne horská lúka vo Východných Karpatoch, ktorú človek odlesnil na pasenie dobytka, oviec. Je to pseudohoľa na vrcholoch horských chrbátoch, ktorá nemá prechodný vegetačný stupeň - kosodrevinu. Odkedy túto oblasť vyhlásili za národný park, tak sa na poloninách nepasie. Škoda, pretože vysoké trávy vytláčajú vzácne druhy bylín. Zarastanie polonín znižuje druhovú pestrosť flóry. Z cievnatých rastlín tu bolo zaregistrovaných tridsať východokarpatských endemitov.

Túra nádherným, nepoznaným krajom

V mokrej tráve pokračujeme zvlneným terénom a prichádzame na križovatku s modrou značkou. Doprava možno ísť na ďalšiu poloninu Bukowe Berdo. My sme však verní červenej značke a tá nás po pol hodine konečne dovedie na vrchol celých Bieszczad - Tarnicu (1346 m). Na skalnatej plošine nás víta obrovský kovový kríž, ale aj kalíšky na oslavu a zahriatie. Dážď prestal, viditeľnosť sa tiež zlepšila. Vidíme celú našu trasu, trojvrchol Kremenec v našich Poloninách, poloninu Wetlinsku i Carynsku a časť Bukoweho Berda. Čaká nás už len závarečný, dvojhodinový zostup do Ustrzyki Górne. Je tu autobus, ale hlavne občerstvenie. A obchod i suveníry. Teplú cviklovú polievku, kávu či pivo si tu asi dáva každý. Čakáme na posledného a nastupujeme do busu... Táto trasa sa dá absolvovať za 6,5 až 8 hodín. Vedie nádherným, nepoznaným krajom. Za dobrého počasia ponúka fantastické výhľady. Potešiteľné je, že medzi spokojnými účastníkmi bolo dvadsať hutníkov.