Henrik Hric sa okrem otužovania venuje aj ďalším pohybovým aktivitám
Pred niekoľkými rokmi sa dostal do povedomia ľudí ako zástanca otužovania. Henrik Hric sa spomínanej aktivite venuje v klube Košické tulene už siedmy rok a hovorí, že plávanie v ľadovej vode má stále viac fanúšikov. A to i medzi hutníkmi, na čom má podľa jeho slov zásluhu aj Oceľ východu. „Ešte pred približne štyrmi rokmi sme sa stretávali pri vodnej ploche na Sídlisku Nad jazerom maximálne v počte desať ľudí. Po uverejnení článku o Košických tuleňoch v našich novinách sa ich počet niekoľkonásobne zvýšil. Veľmi príjemne ma to prekvapilo. Vlaňajšiu sezónu prišlo otvoriť 80 otužovania chtivých plavcov a nebolo nič výnimočné, keď sa prišlo počas sobôt okúpať bežne vyše štyridsať ľudí. Myslím si, že najbližšiu sezónu nás bude ešte viac,“ s úsmevom konštatuje „košický tuleň“, ktorého teší, že vo vode registruje čoraz viac železiarov. Otužovanie maximálne odporúča, keďže posilňuje imunitu človeka a pôsobí preventívne proti chorobám.
DETI, KORČULE, BICYKEL
Henrik Hric však nie je len vyznávačom ľadového kúpania. Patrí k ľuďom, ktorí žijú život naplno a šport je ich každodennou súčasťou. I keď, vraví, v ostatnom čase musel trochu zvoľniť. „Manželka začala nedávno pracovať v štvorzmennej prevádzke. So šesťročným synom a štvorročnou dcérkou sme štyrikrát do týždňa doma sami. Najviac času preto teraz trávim s nimi.“ Jedným dychom však dodáva, že aktívne žije aj so svojimi deťmi. Chodí sa s nimi bicyklovať, najčastejšie cestou na detské ihriská, syna navyše „chytil“ futbal.
Keď sa nevenuje ratolestiam a manželke, nájdete ho, ak to podmienky dovolia, bicyklovať sa alebo korčuľovať na Sídlisku Nad jazerom. Hovorí, že kolektívne športy ho veľmi nelákajú, keďže na tie treba zohnať partiu rovnako zapálených ľudí, čo nie je v dnešnej uponáhľanej dobe s nedostatkom voľného času vôbec jednoduché.
Už po tretíkrát sa spolu s kolegami z BSC – Podpora infraštruktúry, zapojil do národnej kampane Do práce na bicykli, ktorú v máji vyhlasuje Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Na celoštátnej úrovni obsadili v súťaži družstiev v množstve najazdených kilometrov (3021 km) 10. miesto, v individuálnej súťaži v Košiciach obsadil prvé miesto s najväčším počtom kilometrov (1248 km).
REKORDÉR V POČTE ÚČASTÍ
Je tiež veľkým fanúšikom našich firemných športových hier a pri jeho mene figuruje jedno zaujímavé prvenstvo. „Športu som sa venoval odjakživa, no nikdy nie na výkonnostnej úrovni. K súťaženiu ma pritiahla v roku 1997, keď som nastúpil do železiarní, Johana Forgáčová, ktorá firemné hry organizovala. Najskôr som chodieval iba na zimné olympiády, kde som súťažil v obrovskom slalome a potom som pridal i bežecké lyžovanie. Letným hrám som prepadol v roku 2004, keď do jej programu zaradili in-line korčuľovanie. Tu som sa zoznámil aj so svojou manželkou Danielou, ktorá túto disciplínu začlenila do firemných hier. Keď v roku 2009 odišla na materskú dovolenku, organizáciu in-line korčuľovania som prebral po nej. Vo firme som jediný, kto nevynechal ani jeden ročník,“ hrdo hovorí o tomto rekorde. So súťažením samozrejme nehodlá skončiť, možno si v budúcnosti vyskúša aj beh. Čo sa týka organizácie in-line korčuľovania, mrzí ho, že z roka na rok je ťažšie zohnať súťažiacich. Platí to hlavne medzi ženami. K najvýraznejším úspechom na našich firemných hrách radí dvanáste miesto v obrovskom slalome a prvenstvo v korčuliarskej súťaži, ktoré dosiahol vlani po dvoch druhých a dvoch tretích miestach.
Na in-line korčuliach ste mohli vidieť Henrika Hrica v minulosti aj na Podvihorlatskom maratóne, alebo polmaratónoch Košice - Seňa, v Medzeve, Moldave, ale aj v iných mestách. Medzinárodný maratón mieru v Košiciach nevynechal za ostatných desať rokov ani raz. Vlani však absentoval a rovnako uvažuje aj o tomto ročníku. Dôvod je prozaický. „Korčule vynechám pre zlú kvalitu našich ciest. Najviditeľnejšie je to na Komenského ulici. Kým nedajú cesty do poriadku, na štart sa nepostavím. Pretože na deravých a lajdácky poplátaných cestách to nie je o radosti. Nechcem riskovať zranenie, radšej si s deťmi zabehnem minimaratón,“ nechá sa počuť.
Pekný úspech dosiahol aj vlani na košickom triatlone, ktorý sa konal na Bukovci. Účastníci museli prekonať 600 metrov plávaním, potom na horskom bicykli prejsť v kopcovitom teréne ďalších 16 kilometrov a nakoniec zabehnúť šesť kilometrov. V slušnej konkurencii sa mu podarilo skončiť v kategórii nad 39 rokov na piatom mieste. Tohto roku, tvrdí, sa pokúsi o zlepšenie jednotlivých medzičasov.
