Krásou folklóru zaujímajú divácku verejnosť už štyridsať rokov
|
Folklórny súbor Železiar v týchto dňoch oslavuje štyridsiate výročie vzniku. Túto udalosť si pripomína viacerými podujatiami - výstavou fotografií, hudobno - speváckym
programom, krstom nového CD, programom bývalých členov súboru, vystúpeniami detského súboru Železiar. Vyvrcholením bola v uplynulú sobotu premiéra slávnostného programu v košickom Štátnom divadle
pod názvom Stretnutie priateľov. Ukážky z inscenácií ostatných rokov predviedli súčasní členovia súboru. V predstavení účinkovali aj pozvaní hostia.
Zrod Železiaru je spätý s výstavbou hutníckeho kombinátu. Mladí ľudia, ktorí mali radi hudbu, spev a tanec, sa od októbra 1963 stretávali v Šaci v súbore Mladý
budovateľ. O rok neskôr premenovali kolektív na súbor Železiar. V roku 1966 presídlil do Košíc. Nových členov získal spomedzi študentov hutníckej priemyslovky i konkurzmi. Po príchode bratov
Mészárosovcov v roku 1967 začali tanečníci aj s baletnou prípravou a o rok predstihli také súbory, ako Zemplín a Čarnica. Po nich (1974 - 1979) prišiel do súboru čerstvý absolvent VŠMU a tanečník
Lúčnice Pavol Širák. Pod jeho vedením tanečná zložka vyrástla na najvyššiu interpretačnú priečku medzi amatérskymi súbormi v Československu. Od roku 1980 do roku 1985 bol umeleckým vedúcim a
choreografom Jozef Bakšay. Usiloval sa postaviť program na premyslenej dramaturgii a v tancoch začal prikláňať súborovú tvorbu bližšie k autentickým témam a útvarom. Od roku 1987 je umeleckým
vedúcim a choreografom súboru Vladimír Urban.
Súbor charakterizuje osobitá dramaturgia, úspešná experimentálna choreografická tvorba, novátorský prístup k spájaniu folklóru s inými umeleckými žánrami. A na konte
desiatky ocenení a úspechov na domácej i medzinárodnej scéne. Slovenskú kultúru reprezentovali sedemdesiatdeväťkrát vo vyše tridsiatich krajinách Európy, Ázie, Afriky a Ameriky. Za ostatných desať
rokov pripravil Železiar dvanásť premiér a len vlani napríklad absolvoval bezmála stodvadsať vystúpení.
V tanečnej, speváckej i hudobnej zložke sa za roky existencie Železiaru vystriedali desiatky mladých ľudí, ktorým učaroval folklór. Z mnohých osobností súboru nemožno
nespomenúť ľudovú hudbu Bundovcov, interpretov piesní - Hanku Komarovú, Juraja Hrušku, Jána Hrušovského, Emíliu Bučinovú, Hedvigu Arbutinovú - Klimovú, Eriku Švedovú, Milana Rendoša, tanečníkov
Hanku Mekovú, Vlastu Širákovú, Emilianu Mrázovú, Štefana Domana, Jána Buranovského, Štefana Mráza, Máriu Fialkovičovú - Šándorovú, Alžbetu Takáčovú, Juraja Kažimíra a ďalších. Vedúcich speváckej
zložky, asistentov choreografa, organizačných vedúcich, krojárky. Ľudí, ktorí v Železiari nechali kus svojho srdca.
V súčasnosti tvorí súbor šesť stálych členov ľudovej hudby, šesť speváčok, šestnásť tanečníkov a dvadsaťdva tanečníc. Liahňou tanečníkov, spevákov a hudobníkov je
Súkromná základná umelecká škola, ktorú navštevuje približne dvesto detí.
"Repertoár súboru," vraví Vladimír Urban, "je budovaný takmer výhradne z inscenovania východoslovenského folklóru. Touto cestou sa chceme
uberať aj v budúcnosti. Vďaka vysokému interpretačnému potenciálu súboru môžeme popri napĺňaní podstaty Železiara, sprostredkúvaní tradičnej kultúry, hľadať aj nové formy, ako zaujať
diváka."
Že sa to súboru darí, o tom hovoria stovky nadšených divákov, ocenenia a úspechy doma i v zahraničí. Z tých ostatných možno spomenúť Cenu diváka na medzinárodnom
folklórnom festivale Summerfest 2001 v Százhalmbatta v Maďarsku. Cenu získal spomedzi devätnástich súborov európsky súbor po prvý raz za ostatných štrnásť rokov.
Vlani Železiar s úspechom reprezentoval slovenskú kultúru v Katare na Arabskom polostrove. Košičania medzi zástupcami dvadsiatich štyroch krajín vzbudili veľký záujem.
Vypredané sály a obrovský úspech mal súbor aj v Japonsku. Úspešná súčasnosť Železiaru napĺňa súbor optimizmom aj do ďalších rokov. "Folklór má a bude mať svoje miesto v kultúre národov aj
napriek globalizácii sveta. Umožňuje spoznať svoje korene, vychováva k národnej hrdosti a sebavedomiu. Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. V Maďarsku učia národným tancom už malé deti, írske tance
letia do sveta.... Žiaľ, naša mládež všeobecne svoje tradície pozná pomenej a má k nim neurčitý vzťah. V tomto smere máme čo doháňať," konštatuje V. Urban.
Do ďalších tvorivých rokov želáme Železiaru veľa invencie a sály plné nadšených divákov.