Štefan Beregsázi rozširuje svoju zbierku veteránov

"Tak kde je ten krásavec?" nedočkavo oslovujeme Štefana Beregsáziho, len čo sa zvítame pri bráne jeho domu v Šebastovciach. "Poďte ďalej," pozýva na schodoch príbytku. "Tu dnu?" neveriacky sa pýtame a navrhujeme zájsť najprv do garáže, kde by sme urobili zopár fotografií. "Žiadna garáž, býva tu s nami," usmieva sa tak trochu popod nos a otvára dvere do malej predsiene, kde na podstavci "tróni" modro-béžová krásavica, úplne presne - športový moped Jawa Stadion S 23. Vyleštený, takmer ako keby práve zišiel z výrobnej linky. Ceny v podobe športových pohárov, vystavené na sedadle, sú pomyselnou korunkou znovuzrodeného stroja. Dvakrát prvé miesto v súťaži krásy motocyklov na zraze historických vozidiel v Košiciach a Prešove a dvakrát druhé miesta z podobnej súťaže v Michalovciach.

U ZBERATEĽA PO TROCH ROKOCH

U strojníka acetylénovej stanice prevádzky Technické plyny divízneho závodu Energetika, vášnivého zberateľa pivných etikiet, plechoviek a ostatné roky i veteránov, sme sa ocitli znovu po troch rokoch. Medzitým totiž stihol svoj vozový park rozšíriť. K vlastnoručne renovovanej Felde, ako nežne hovorí svojej Felícii, kabrioletu z roku 1959, pribudla už spomínaná Jawa Stadion S 23, ktorú v roku 1962 v bývalom Československu vyrábal podnik Velo Stadion, národní podnik Rakovník.
"Je to moja najnovšia srdcovka," vraví o unikátnom zberateľskom kúsku Štefan Beregsázi. "Keď som pre rokmi moped v nálezovom stave získal od kamaráta môjho otca, veľmi málo ľudí verilo, že bude znovu pojazdný. Čas totiž urobil svoje, stroj bol celý zhrdzavený, poškodený. Niektorí mi odporučili dať ho radšej do zberu, ba vraj ani tam, taký je zhnitý. Podpichovačné a neveriace reči ma neodradili, skôr naštartovali, aby som mopedu vrátil jeho bývalú krásu i funkčnosť. Dokopy som ho dával približne rok. Niečo sa podarilo zachrániť, niečo som musel vymeniť. Motor, rám a číslo sú pôvodné, nové je chrómovanie i sedadlo. Náhradné dielce som zháňal už dlho predtým, hlavne v Čechách. Nebolo to ľahké, týchto mopedov vyrobili len 2011 kusov, aj to výhradne na export."
Moped S 23 sa k československému spotrebiteľovi takmer nedostal, dochované kusy zberatelia získavajú nákupom v zahraničí, prípadne odkúpením na veľtrhoch a výstavách. Výrobu tohto ľahko ovládateľného dopravného prostriedku v Rakovníku ukončili v roku 1964. Dnes sa na celom svete nachádza už len približne päťdesiat kusov tohto stroja. "Preto je tak cenený," poznamenáva Š. Beregsázi. "Internetové stránky sú plné inzerátov záujemcov, hlavne zo Spojených štátov, o kúpu tohto mopedu. Môj teda nie je v žiadnom prípade na predaj, napokon, vraví sa, že ak ste nútený niečo predať, S 23 sa z domu predáva ako posledná vec. Veľmi ma mrzí, že som vynovený stroj v plnej kráse nemohol predviesť jeho pôvodnému majiteľovi, ktorý sa, žiaľ, už tej chvíle nedožil," dodáva smutne.

MODRÝ MOPED "PREHÁŇA" NA SÚŤAŽIACH SYN TOMÁŠ

Zopár technických údajov pre motoristov: Obsah motora je 49,8 cm3. Motor JAWA 552 bol vybavený polospádovým karburátorom JIKOV 2914 PS so zväčšeným priemerom difuzéra z 12 mm na 14 mm, čím sa dosiahol jeho väčší výkon. Tento výnimočný stroj tak mohol dosiahnuť rýchlosť až 60 km/h. Spotreba 1,5 litra na 100 km. Hmotnosť mopeda Stadion S 23 je 46 kilogramov. "Renováciu mopeda som ukončil vlani a tohto roku sa predstavil aj verejnosti. Za riadidlami sedí syn Tomáš, ktorý bol mojím spolujazdcom odmala a teraz sa vydáva na sólovú dráhu rallye historických vozidiel práve na tomto mopede. Myslím, že je to dobrý odrazový mostík pre účasť vo vyšších kategóriách. Naposledy bol úspešný na Zemplín veterán rallye, kde skončil druhý a získal tiež druhé miesto za dobové oblečenie. Zo začiatku som bol dosť skeptický, konkurencia bola veľká a v tak dobré umiestnenie som ani nedúfal," hrdí sa otec.

NA PIVNÉ ETIKETY NEZANEVREL

V garáži už čakajú na renováciu ďalšie historické kúsky. Moped Jawetta Sport vyrábaný v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a automobil Škoda Octavia z roku 1992. "Sú to moje výzvy na najbližšie roky, príležitostne už zháňam potrebné dielce," prezradí Štefan Beregsázi. Popri motoroch nezanedbáva ani svoju zbierku pivných etikiet. "Ku koncu roka 2010 sa mi podarilo prekonať magickú hranicu 200 tisíc kusov, čím som sa stal druhým Slovákom, ktorému sa to pošťastilo." Priateľov a známych dokonca hostí aj vlastnoručne vyrobeným pivom z domáceho mikropivovaru.