Slavomír Mitro na horolezeckej výprave v Pakistane (1)
V mesiacoch jún - júl organizoval slovenský horolezecký spolok JAMES expedíciu pod názvom Karakoram 2008. Výber padol na oblasť Charakusa Valley, kde sú zároveň
náročné vysoko skalné steny. Dolina Charakusa sa nachádza v severovýchodnej časti Pakistanu, v regióne Hushe. Túto expedíciu absolvovala 11-členná skupina slovenských horolezcov, medzi ktorými bol
aj náš zamestnanec z úseku BSCe Slavomír Mitro. Výprava sa na Slovensko vrátila 31. júla. O jej pôsobení v týchto nádherných horách nám napísal:
"Bolo nás jedenásť. Okrem mňa členmi expedície boli Marek Repčík, Vlasto Pšenko, Daniel Šak, Erik Rabatin, Martin Suchý, Juraj Švingal, Andy Kolárik, Gabo
Čmárik, Vilo Šujan a Ján Šofranko.
Ako pred každou podobnou akciou ani táto nebola bez problémov. Najprv ochorel vedúci výpravy I. Koller, potom sme s netrpezlivosťou čakali na víza. Taktovku vedúceho
expedície prevzal Marek Repčík a až posledný deň pred odletom sme napokon z Pakistanskej ambasády vo Viedni spomínané víza dostali. Trasa Viedeň - Islamabád s prestupovaním v Katarskej Dohe nám
trvala asi 9 hodín a ráno o 4. hod. sme už spokojne oddychovali v klimatizovanom hoteli v Islamabáde.
Islamabád je hlavným mestom Pakistanu s 805 tisíc obyvateľmi, v ktorom sme strávili jeden deň. Na obed nás prijali na ministerstve turistiky, kde sme zaplatili
poplatky za kopce, na ktoré sme mali v pláne vyliezť. Pridelili nám styčného dôstojníka pre komunikáciu s úradmi a nakúpili sme si stravu na päť týždňov. Na ďalší deň ráno naša výprava vyrazila na
dvojdňovú cestu autobusom do mesta Skardu, vzdialeného asi 750 km od Islamabádu, s prestávkou v mestečku Chilas. Cesta s názvom Karakoram highway sa už po pár hodinách miestami menila na rozbitú a
prašnú, kde sme prechádzali rýchlosťou 10 km/h.
Skardu je hlavné mesto provincie Baltisan, ležiace vo výške 2438 m a s 240 tisíc obyvateľmi je turistickým centrom pre horolezcov a trekárov v oblasti ľadovca Baltoro,
(niečo ako Chamonix pod Mont Blancom). Odtiaľ sa robia výjazdy na Broad Peak, K2, Gasherbrumi, ale aj ďalšie kopce. Tu sme ráno nasadli do džípov a presunuli sa do osady Hushe. Cestou nás pred
každým mostom kontrolovali strážiaci vojaci.
Hushe je mála osada obkolesená zelenými políčkami ležiaca vo výške 3050 metrov nad morom, kde sme naverbovali 76 nosičov a vyrazili na dva dni trvajúci pochod. Cieľom
našej cesty bol Base campu (základný tabor), ktorý sa rozprestieral na zelenej lúke vo výške 4200 m n. m. pod kopcom K 7 (6934 m), s nádhernou panorámou na okolité vrcholy. Počas pochodu som
začínal pociťovať prvé problémy z nadmorskej výšky a to bolesť hlavy, celkovú únavu a slabosť."