Už 740 železiarov darovalo od spustenia projektu Darujte obed spolu 7 840 obedov. Doteraz sme rozniesli, aj vďaka pomoci dobrovoľníkov, ktorí nám pomohli s odvozom, 3 312 jedál. Našimi obedmi pomáhame matkám a deťom, ktoré ušli pred vojnou na Slovensko a dočasnú strechu nad hlavou našli na internátoch TUKE na Jedlíkovej ulici a ulici B. Nemcovej. Štedrosť zamestnancov železiarní prijímajú s veľkou vďakou.
Prečo ste sa podelili o svoje obedy? Opýtali sme sa viacerých darcov.
„To je asi to najmenej, čo som mohol urobiť pre tých ľudí. Je to veľmi smutné, čo sa deje a ak to pomôže, budem rád,“ hovorí Peter Tulenko.
„Vojna rozdeľuje rodiny, oddeľuje otcov od žien a detí. Ľudia, ktorí prekročili hranice majú za sebou najťažšie chvíle svojho života. Vieme, že teraz je najviac potrebná práca dobrovoľníkov na hraniciach a v centrách, ktoré utečencom pomáhajú po prechode hraníc. Bohužiaľ tam pomôcť nevieme, tak sa snažíme prispieť aspoň týmto spôsobom,“ povedala o svojej motivácii Silvia Gaálová. Janu Sojčekovú a Ivanu Krúpovú myšlienka projektu Darujte obed zaujala už vlani, keď sme tento projekt organizovali po prvý raz pred Veľkou nocou a potom pred Vianocami. Obe to považujú za skvelý spôsob pomoci tým, ktorí to potrebujú.
Naša spoločnosť od vypuknutia vojny na Ukrajine podáva pomocnú ruku všemožnými spôsobmi. Pravidelne o nich píšeme, zhrnutie nájdete aj na X App v správe Pomoc pre utečencov z Ukrajiny, ktorú pravidelne aktualizujeme. Zaujímalo nás, ktorá z aktivít našich kolegov oslovila najviac, ktorú z foriem pomoci utečencom považujú za najúčinnejšiu.
„Každá aktivita je potrebná.,“ hovorí Peter Tulenko a dodáva: „To nie je o tom, či je menej alebo viac účinná. My na nákupe riešime rôzne formy pomoci od nákupu postelí, prikrývok až po zasielanie rôznych potravinových balíčkov priamo do centra nepokojov cez rôzne humanitárne organizácie a nadácie našich dodávateľov. Ale aj naši dodávatelia sa snažia prispieť. Poviem len jeden príklad, kde dodávateľ pri dopyte na lekárničky, sám navrhol poskladať na paletu iba vnútorný obsah lekárničiek zabalený vo fóliách, že takto sa tohto potrebného materiálu vojde oveľa viac.“
Podľa Ivany Krúpovej sú všetky aktivity vyvíjané našou spoločnosťou skvelé. Zbierky potravín, darovanie obedov a ďalšie. Každá pomoc sa podľa nej počíta. Je to skladačka, ktorá môže ľuďom z Ukrajiny pomôcť. „Držím palce všetkým, ktorí sa tomu venujú, je to veľmi potrebná činnosť,“ podelila sa s nami o svoj názor Jana Sujčeková.
Silvia Gaálová na túto otázku odpovedala: „Všetky. Veľké ďakujem patrí útvarom, ktoré tieto činnosti koordinujú a snažia sa, aby peniaze putovali tam, kde ich treba najviac.“
Vojna na Ukrajine sa dotýka každého z nás. Denne sledujeme osudy našich susedov, prijali sme ich v našej krajine, pomáhame im, ako vieme a môžeme.
„Keďže mám malé deti, najviac sa ma dotkol príbeh chlapca, ktorého rodičia nasadili na vlak, napísali telefónne číslo na ruku a poslali cez 1 000 km za bratom, ktorý študuje v Bratislave. To ma doslova položilo,“ hovorí Peter Tulenko. Silvia Gaálová vidí za príbehom 11 ročného Hasana, ktorý sám prekročil hranicu aj príbeh jeho matky, ktorá stála pred ťažkým rozhodnutím, pretože sa musela postarať aj o chorú babku. „Nesledujem veľmi individuálne príbehy, je ich veľa. Oslovuje ma celý príbeh ľudí na Ukrajine, ako sú ochotní a schopní postaviť sa zlu, ktoré sa k nim zo dna na deň nasťahovalo bez pozvania. Pre mňa sú všetci hrdinovia,“ podelila sa s nami o svoje vnímanie tejto ťaživej situácie Jana Sojčeková a Ivana Krúpová k tomu dodala: „Byť na úteku z domova kvôli vojne je podľa mňa niečo, čo nechce nikto nikdy zažiť.“
