Náš kolega z Koksovne má päť titulov majstra sveta i Európy v nohejbale
Nie často sa stáva, aby sme mohli napísať o niekoľkonásobnom majstrovi Európy a sveta. A veru, jeden taký medzi nami pracuje. Je to Milan Ižol z Koksovne. Dnes už bývalý úspešný reprezentant Slovenska v nohejbale má na svojom konte päť majstrovských titulov z európskych šampionátov, rovnaký počet z majstrovstiev sveta a množstvo vyhratých turnajov na klubovej úrovni.
S nohejbalom začínal ako desaťročný chlapec na ihrisku pred domom v Šaci, kde vyrastal. Neskôr začal hrať súťažne, pričom už v sedemnástich rokoch sa mu vďaka dobrým výkonom podarilo dostať do juniorskej a následne aj do seniorskej reprezentácie Slovenska.
„Podľa mňa každý, kto sa venuje nejakému športu a poctivo trénuje, v ňom môže byť dobrý,“ hovorí Milan Ižol. Majstrovské tituly zbieral v súťažiach dvojíc, trojíc a získal aj titul majstra sveta v singloch, keď sa mu podarilo zdolať legendárneho košického nohejbalistu a svojho klubového kolegu Mariána Žigalu, ktorý kraľoval nohejbalovým kurtom v minulosti. „Marián Žigala bol mojím veľkým vzorom, spolu s ním to bol aj Patrik Perun a Štefan Forai. To boli traja hráči, ku ktorým som sa vždy chcel svojimi výkonmi priblížiť,“ spomína Milan na časy, keď ešte Slováci patrili k absolútnej svetovej nohejbalovej špičke. V roku 2013 sa však Milan Ižol s nohejbalom rozhodol skončiť. „Chcel som uvoľniť miesto mladším hráčom,“ vysvetľuje svoje dôvody. Ešte predtým skončili aj bratia Perunovci i Marián Žigala a s nimi sa pominula aj slovenská nohejbalová dominancia. Navyše už neexistuje ani nohejbalový klub DPMK, ktorý kedysi združoval tých najlepších hráčov. Slovenskí reprezentanti tak žezlo majstrov sveta odovzdali nohejbalistom zo susednej Českej republiky. „Mladí sa snažia, aj keď zatiaľ nepodávajú tie najlepšie výkony. No stále sa umiestnia najhoršie do piateho miesta,“ uvádza Milan Ižol. Na nohejbal však ani po skončení aktívnej športovej kariéry celkom nezanevrel. Keď má možnosť, rád si ide zahrať s priateľmi a pravidelne sa zúčastňuje aj na firemných športových hrách, kde vďaka jeho výkonom Koksovňa nemá premožiteľa.
Na otázku, či neuvažoval nad tým, aby svoje skúsenosti odovzdával mladším hráčom ako tréner, odpovedá, že mal podobné úvahy, dokonca mal niekoľko ponúk i z Českej republiky, no nebolo to finančne také zaujímavé, aby sa mohol vzdať zamestnania v U. S. Steel. „Vďaka nohejbalu som precestoval celú Európu. No rozhodne to nie je zárobková činnosť. Je to škoda, lebo v iných športoch by za také výkony, aké sme podávali my, boli športovci ocenení celkom inak,“ poznamenal Milan Ižol.
Okrem nohejbalu sa Milan vo svojom voľnom čase venuje korčuľovaniu, bicyklovaniu a vychádzkam do prírody so svojou priateľkou. V zime si zas radi zájdu do fitnes centra. „Telo si pamätá a keď je zvyknuté na pohyb, tak mu to chýba,“ hovorí s úsmevom. Na záver nám prezradil aj jeden svoj tajný sen. Rád by sa dostal pracovať k podnikovým hasičom. Na Koksovni robí už desať rokov a podľa svojich slov cíti, že by potreboval zmenu. „Testov fyzickej pripravenosti sa nebojím, len je otázka, či sa mi taká možnosť naskytne.“
