S MUDr. Ľubicou Ferenčákovou o neduhu zvanom mobing

Počuli ste už o mobingu? Kto nie?! Odborníci v USA začali tento pojem používať v druhej polovici osemdesiatych rokov. Ide, veľmi jednoducho povedané, o cielené šikanovanie na pracovisku. Jav, ktorému treba zabrániť. Svoje obete totiž môže, aj keď ide o zrelé osobnosti, celkom ľahko priviesť k pocitom nešťastia a spôsobiť im vážne následky na ich duševnom zdraví. Zaujímalo nás, ako sa na tento problém, ktorý je doménou najmä psychológov a sociológov, pozerá psychiatrička, MUDr. Ľubica Ferenčáková.

· Aj keď sú definície mobingu rôzne, ako možno tento neduh na pracovisku charakterizovať?
Ako psychický teror alebo trvalé a intenzívne útoky, intrigy väčšieho počtu pracovníkov alebo nadriadeného voči jednotlivcovi alebo menšej skupine. Tento neduh veľmi narúša vzťahy a komunikáciu v kolektíve a deformuje celé pracovné prostredie. Určité konflikty, napätie, alebo výmena názorov sú v práci, aj v osobnom živote bežné, nedá sa im vyhnúť. S mobingom však väčšinou nemajú nič spoločné.

· V akých situáciách, v akom prostredí má mobing živnú pôdu? Čo môže byť jeho spúšťačom a kto zvykne byť v úlohe agresora?
Mobing sa nezačína náhle, ale postupne. Na jeho začiatku môžu byť len dvojzmyselné slovné narážky alebo žiadosť o prácu, ktorá nie je celkom v poriadku. Človek sa neohradí a poznámky, požiadavky či posmešky sa začnú stupňovať. Ak problém narastá, niekedy je už ťažké povedať dosť! Mobing často vzniká tam, kde je túžba po moci, dominancii, pri silnej potrebe upútať na seba pozornosť, pri potešení z utrpenia druhých, krutosti, agresivite, žiarlivosti, či pocitu menejcennosti. Agresor sa pritom môže javiť ako celkom normálny človek, ktorý je dokonca v kolektíve obľúbený. Ak sa obeť nebráni, často sa k hlavnému agresorovi pridajú ďalší členovia kolektívu.

· Foriem mobingu je mnoho. Ktoré patria medzi najčastejšie?
Mobing môže mať formu nepravdivého ohovárania, výsmechu za isté vlastnosti či telesné chyby, izolovania kolegu a jeho vyčlenenie z kolektívu, ale napríklad aj podobu zadržiavania dôležitých informácii, zadávania zbytočných a nezmyselných úloh. Aj nadmerná a neustála, neopodstatnená a nekonkrétna kritika môže pôsobiť veľmi stresujúco. Rovnako môže byť prejavom mobingu aj sexuálne obťažovanie. Treba však rozlišovať medzi vyjadrením sympatií a skutočným obťažovaním.

· Ako sa môže dlhotrvajúce šikanovanie odzrkadliť na duševnom zdraví človeka?
Šikanovaný človek začne mať rôzne zdravotné ťažkosti. Spomeniem bolesti hlavy, žalúdka, nespavosť, zníženie chuti do jedla, nesústredenosť, znížený pracovný výkon, ale aj rôzne psychické ochorenia. Takými sú napríklad úzkostné a depresívne poruchy alebo dokonca samovražedné konanie.

· Kto sa najčastejšie stáva obeťou mobingu?
Obeťami mobingu sú často ľudia, ktorí sa nejako líšia od iných. Môže to byť napríklad výzorom alebo nejakou telesnou chybou, ale aj sexuálnou orientáciou, či svetonázorom. Môžu sa nimi niekedy stať paradoxne aj veľmi usilovní ľudia, ktorí majú len tú "smolu", že sa vymykajú priemeru a nesplynuli s ním. Často to môže byť osamelý pracovník, napríklad muž pracujúci v čisto ženskom kolektíve. Ale aj žena, ktorá sa snaží presadiť v práci, ktorá je skôr mužskou doménou. Taktiež mladý absolvent vysokej školy, z ktorého majú obavy starší kolegovia s nižším vzdelaním.

· Ako možno týmto negatívnym javom na pracovisku zamedziť?
Dobrý šéf by si mal všímať vzťahy na pracovisku, starať sa o to, aby boli pracovné povinnosti jasne definované. Mal by mal byť prirodzenou autoritou, disponovať dobrými komunikačnými zručnosťami a nemal by zadávať pracovné úlohy agresívnym spôsobom alebo vyžadovať ich plnenie vyhrážkami. Je dôležité, aby mohli ľudia v práci vyjadriť svoj názor bez toho, aby sa obávali dôsledkov. Na pracoviskách by malo platiť právo a spravodlivosť, vládnuť dôvera k autorite a vzájomná solidarita. Každý si zaslúži slušné zaobchádzanie. Veľa závisí od štýlu riadenia. Ak je veľmi voľný a nadriadeného nezaujíma, čo sa na pracovisku deje, môžu sa podmienky pre mobing vytvoriť. Na druhej strane príliš autoritatívny šéf, ktorého sa ľudia boja a preto s ním o problémoch na pracovisku nehovoria, môže prejavy mobingu prehliadnuť. Zamedziť by im mala otvorená komunikácia na pracovisku, a tiež definovanie konkrétnych postupov, ktorými sa môže pracovník, ak má takýto problém, riadiť. Jednou z možností prevencie šikanovania sú aj psychologické tréningy zamerané na komunikáciu, či zvládanie stresu.