Na návšteve v závodnej jedálni ÚMD

Už len niekoľko minút a tisícpäťstovka sa začne pomaly zapĺňať hladnými hutníkmi. Je krátko pred pol jedenástou, blíži sa čas obeda, kuchárky sú s prácou takmer hotové. Z horúcej rúry práve vyberajú rybacie filé, ktoré sa na tanier dostane spolu s bylinkovou zeleninou a zemiakovou kašou. Ponuka je však oveľa širšia. Chuťové poháriky dráždi vôňa kuracích pŕs v horčicovej omáčke, či papriky plnenej mäsom a žemľou. Kto má rád sladké, určite si dá rezance s makom. Nakoniec, stačí si len vybrať... Ktovie, možno dajú niektorí zo stravníkov prednosť nadštandardu. Ten je v každej z troch jedální vo fabrike, na rozdiel od základu, iný. Tu sa v piatok dvadsiateho júla vytasili s vyprážaným syrom s varenými zemiakmi a tatárskou omáčkou i diétnejšou brokolicou so syrom, šunkou a zeleninovou oblohou...

Aký je však naozajstný apetít hutníkov? Sú spokojní so sortimentom i pestrosťou jedál? Čo im chýba, s čím sú spokojní a čo by naopak v ponuke zlepšili? Vybrali sme sa medzi nich a slovo dali aj druhej strane - tým, ktorí váru denno-denne pripravujú. Našou prvou zastávkou bola závodná jedáleň ÚMD.

ULAHODIŤ KAŽDÉMU NIE JE JEDNODUCHÉ

Iveta Čvirková, ktorá to tu má pod palcom, si pri pohľade na tri stoly v rozľahlej miestnosti s kapacitou dvesto miest len povzdychla. "Ktovie, kde ich zasa nájdeme," zašomrala, hľadajúc čosi medzi kvetinovou zástenou. Nakoniec tabuľku s nápisom Vyhradené pre hasičov našla. Ktosi ju zastrčil do medzery medzi stolmi. Potom objavila aj ďalšiu... No i tak jedna chýbala. "Nuž, nič to. Ľudia už vedia, že si tu nemajú sadať. Aj keď, ako vidno, nie všetci to chcú rešpektovať..." Vyhradené miesta, najmä kvôli prípadnému rýchlemu zásahu, tu nemajú len muži, ktorých hlavnou pracovnou náplňou je bojovať s ohňom. "Niekoľko stolov je určených aj pre ľudí v civile. Z jednoduchého dôvodu. Sadnúť si na stoličku po človeku v zaolejovaných montérkach je hazardom. Na šatách by to narobilo poriadnu galibu. I na to treba myslieť," mieni šéfka, ktorá síce vo fabrike šéfuje kolektívu žien v kuchyni ÚMD len necelé dva roky, no s prácou v gastronómii má viac než štrnásťročné skúsenosti. Chute hutníkov pozná, rovnako ako kuchárky z jej tímu, veľmi dobre. Aj keď ulahodiť každému je priam nemožné.
Je to nakoniec s ohľadom na životom overenú pravdu - koľko ľudí, toľko chutí - aj pochopiteľné. Kým niekto miluje držkový paprikáš a nevymenil by ho za nič na svete, iný by si ho na tanier nikdy nedal. Jeden má rád pokrm slaný a korenený, iný zasa po soľničke či koreničke ani nesiahne. "Naši stravníci majú veľmi radi vyprážané rezne a syry, ale aj prívarky, zavďačíme sa im aj rôznymi mletými mäsami či sýtejšími polievkami, alebo pizzou, napríklad aj s čili papričkami," vyratúva Iveta Čvirková, ktorej slová o niečo neskôr potvrdzuje aj šéfkuchárka Margita Kuzevičová. "Je to tak. Tunajší stravníci majú iné chute ako v iných jedálňach. Chlapi pracujúci vo výrobe sa potrebujú dobre najesť..."

Denne tu bezmála tridsaťčlenný tím, ktorý tvoria samé ženy, navarí od tisíc do tisícdvesto porcií jedál. Pracujú v dennej i nočnej zmene, počas ktorej vyrábajú aj doplnkový tovar pre bufety - chutné sladké i slané kysnuté pečivá, rožky z lístkového cesta, rôzne šaláty či obložené chleby. Len vďaka tomu ich majú hutníci každé ráno čerstvé. Záujem o teplý obed kopíruje jedálny lístok. Raz je vyšší, inokedy nižší. Ale úraduje tu aj iný fenomén. Uprostred týždňa príde na obed oveľa viac ľudí ako napríklad v pondelok či piatok. "Nesporne to súvisí s dovolenkami," myslí si šéfka.

KRITIKA POSÚVA DOPREDU

Ak existuje nejaká oblasť, ktorá je zo všetkých podrobovaná kritike najviac, tak je to určite stravovanie. Závodné nevynímajúc. Jednému prekáža to, inému zase niečo iné, no nie každý nespokojenec sa nápravy dožaduje alebo aspoň o svojich negatívnych postrehoch informuje kompetentných. Nehovoriac už o pozitívnych skúsenostiach. Na pochvalu je našinec akýsi skúpy. Je to na škodu veci. Lebo nemému dieťaťu ani vlastná mať nerozumie, hovorí ľudové príslovie. Pochvala poteší, ponosy nútia k činom. Iveta Čvirková vraví, že ona aj jej tím sú otvorení každej kritike.
"Posúva nás dopredu," potvrdzuje. V Knihe na evidenciu reklamácií, pochvál, podnetov a pripomienok, ktorú firma Sodexo od 1. februára tohto roku zriadila v každom stravovacom zariadení vo fabrike, sme však veľa zápisov nenašli. Buďme presní, za päť a pol mesiaca sú len tri. V jednom z nich hasiči požiadali vyčleniť pre seba osobitné stoly, aby mohli jesť spolu a v prípade vyhlásenia poplachu bez problémov a rýchlo opustiť jedáleň. V druhom zákazník pochválil príjemnú obsluhu, výborné jedlo a navrhol premenovať pizzu prosciutto na jednoducho šunkovú s olivami. Dôvod - prosciutto má predsa len iný vzhľad a hlavne chuť. Tretí zápis poukazoval na síce výborné dukátové buchtičky, no i na príliš riedky krém k nim. Miesto na reklamácie zívalo prázdnotou.
Nakukli sme aj na stránky Sodexa. V rubrike Vaše námety boli hutníci, čo sa týka jedálne ÚMD, trochu otvorenejší. Aj keď išlo vo všeobecnosti iba o kritiku. Ponosovali sa na zlú kvalitu zemiakov, ktoré pripomínali "maglajz", neskorší dovoz stravy, nedostatok porcií pizze už pár minút po jedenástej, či na neidentifikovateľné mäso v čevapčiči. Na všetky odpovedala vedúca závodnej jedálne Iveta Čvirková. "Ak bola kritika oprávnená, prijali sme opatrenia, aby sa už podobná situácia neopakovala," konštatovala. "Napríklad problém okolo kritizovanej kvality zemiakov sme vyriešili aj tak, že ich varíme v menších množstvách. Ich tvar tak ostáva nezmenený. Každé jedlo pred vydávaním degustuje buď šéfkuchárka alebo ja. Kritike sa v žiadnom prípade nebránime, prípadné chyby odstránime." Jedna vec je napísať pochvalu či kritiku na papier a čakať na reakciu, iné je povedať svoj názor priamo a odpovede sa dočkať hneď. Prípadov komunikácie tvárou v tvár je však v tomto smere málo. Alebo aspoň menej, akoby sa čakalo.

NAJVIAC CHUTIA REZNE

Veľmi zhovorčiví neboli ani hutníci, ktorí sa často alebo len občas stravujú v závodnej jedálni ÚMD. Nechceli sme veľa. Len odpovede na dve otázky: Ako ste spokojní so službami Sodexa v tejto závodnej jedálni? Čo by ste na nich zlepšili? Zopár z opýtaných sme nezaskočili, ochotne nám svoj názor povedali a pridali aj zopár návrhov na zlepšenie. Nie všetci však súhlasili so zverejnením svojich mien...
Energetik Peter, ako prezradil, chodieva na teplé obedy minimálne dvakrát do týždňa. "Majú tu celkom dobrý výber," pochválil Sodexo. "Jedlá sú navyše chutné, teplú stravu by si mal počas zmeny dopriať každý aspoň občas. A čo mi chýba? Možno viac ovocia?"
"Prijal by som, keby bol čaj viac sladký. Ako malinovky, ktoré tu kedysi dávali. Čo vy na to?" položil nám rečnícku otázku Július Ollé z Termostavu Mráz. "Tento tu," ukázal hlavou k nádobám s pitím, "je cukrom len postrašený. Inak je jedáleň celkom slušná, chodím tu pravidelne, keď som v U. S. Steel-e. Chválim aj tunajší personál, nikdy som nemal ani ja, ani moji kolegovia s obsluhou za pultom nejaké problémy."
Peter Mihók z Energyca, ktorý patrí k stálym zákazníkom, vraví, že jedlo mu raz chutí, inokedy nie, na personál nemá krivé slovo. Nezabudne však, ako ho nedávno privítal v jedálni dlhočizný rad ľudí. Čakali na rezne, ktoré sa minuli, kuchárky dorábali ďalšie porcie. "Znechutený som odišiel, ešte dobre, že máme k dispozícii aj bufety. Mám pol hodinu na obedňajšiu prestávku, nemôžem si dovoliť tam vystávať." Ako žeriavnik pochodil viacero firiem a môže teda porovnávať. Dopustiť nedá na jeden košický podnik, kde sú podľa jeho slov porcie väčšie a na približne rovnakej cenovej úrovni. "Navyše každé jedlo je bohatšie. Či už o ovocie, jogurty, mliečka alebo iné pochutiny..."
Anna Rusnáková z divízneho závodu Údržba kvituje, že sa v jedálni zmenilo prostredie, svoje urobilo aj nainštalovanie klimatizácie. "Kvety to tu ešte viac zútulnili. Kuchárky varia dobre, aj keď roky dozadu bolo jedlo akési domáckejšie, na tanieri bohatšie, zdá sa mi, že sa na jeho prípravu používalo menej polotovarov." Prekáža jej iná vec. "Do jedálne chodia ľudia kvôli teplému jedlu. Tu ho dostávajú na tanier trošku chladnejšie. Iste, máme k dispozícii mikrovlnku na jeho prihriatie, ale to nie je ono..."
Ďalší údržbár Tomáš Belej prezrádza, že bez teplého obeda si už ani zmenu predstaviť nevie. "Iste, chodím aj do bufetu, keď ma chytí väčší hlad, ale teplé jedlo je teplé jedlo. Vždy sa dá niečo vybrať. Či už zo základu alebo nadštandardu. Nesťažujem si. Aj keď... prijal by som viac zeleniny a rôzneho druhu. A ak by to šlo, vyberať si porciu kombináciou viacerých ponúkaných jedál. Napríklad zeleniny a mäsa." Presne takýto nápad mali aj neďaleko sediace dve energetičky a Milan Horváth, ktorý ešte za seba dodal: "Ale ja si ani veľmi nevyberám, mám rád mäso i cestoviny, pečú tu celkom dobrú pizzu," usmial sa, kým sa s kolegami pobral opäť do roboty. Odchádzali sme aj my. Cestou sme míňali skupinku chlapov v montérkach. "Dáme si syr?" "Dáme!" počuli sme jednoznačnú odpoveď.