Naše veľhory ponúkajú nádherné scenérie i nezvyčajné úkazy
Nadišiel čas opäť pokoriť jeden z našich krásnych štítov Vysokých Tatier. Rozhodnutie tentoraz padlo na Kôprovský štít týčiaci sa do výšky 2363 m. Je to jeden z ôsmich turisticky prístupných vrcholov našich hôr nachádzajúci sa na konci Mengusovskej doliny.
Predpoveď počasia nie je veľmi lichotivá. No my, Peter Maslenka, Jano Rybár, Igor Lefkanič, Karol Rédvai, Albín Rešetár, Marek Vojtko, Pavol a Jakub pevne veríme, že tak ako každý i tento rok nám Tatry ukážu svoju krásu v slnečnom jase. Nepotrebné veci na výstup odkladáme v prenajatej chate v Starej Lesnej. Odtiaľ naša cesta smeruje autom na parkovisko pod Popradským plesom, ktoré je vzdialené asi hodinu stúpania po magistrále smerujúcej na pleso. Schádzame z asfaltky a naša cesta pokračuje prírodným lesným chodníkom obklopeným krásne voňajúcimi limbami. Opúšťame rázcestie na Rysy a vydávame sa kosodrevinou cez drevený mostík Mengusovskou dolinou sprevádzanou hrebeňom štítu Čubriny (2370 m) serpentínami do Hincovej kotliny. Po ľavej strane sa týči hrebeň Bášt s krásnym vrcholom Satan (2421m) poznačený hlbokými čerstvo odhalenými lavínovými žľabmi. Napravo zas Volovec (2227 m), akoby aj on dával na známosť, že je tu. Prichádzame k Veľkému Hincovému plesu, ktoré je dominantou Tatier. Svojou hĺbkou 53 m a dĺžkou 740 metrov patrí medzi najväčšie plesá na slovenskej strane Tatier. Jeho hĺbku a tmavomodrú farbu oceníme až pohľadom z výšky. Pár záberov ako vystrihnutých z katalógu, azúrová obloha, pleso a v pozadí hrebene Tatier.
Pokračujeme ďalej asi hodinu strmými serpentínami do Kôprovského sedla (2180 m). Cestou stretávame pasúce sa stádo kamzíkov, ktoré si nás nevšíma. Pred nami sa konečne ukazuje vrchol Kôprovského štítu (2494 m), ktorý po dobrej hodine zdolávame. Konečne si môžeme vychutnať tú nádhernú panorámu našich veľhôr, ticho, obrovské štíty. Dokonalý súlad prírody. Dolina je zahalená oblakmi. Inverzia nám na chvíľku nedovolí vidieť Kráľovú hoľu, no my hrdo obdivujeme vrchol Rysov, Vysokú, podľa svietiacej kopuly spoznávame Lomnický štít, na chvíľku sa nám ukázal aj Kriváň. Na vrchole nás čaká ďalšie neuveriteľné divadlo - nezvyčajný úkaz hry slnka s oblakmi v podobe svojho vlastného tieňa zvaného vidmo. Je to vlastne premietnutý obraz človeka na hmlovú stenu ovenčený gloriolou.
Na vrchole sme pobudli dosť dlho, načerpali ďalšie sily a pobrali sa dlhou cestou nadol užívajúc si hrejivé lúče jesenného slnka. Do postele ideme unavení, ale zároveň s očakávaním zajtrajšieho dňa. Ráno nám síce počasie narušilo plány, ale horských chlapov nič neprekvapí. Vybrali sme sa teda do Belianskych Tatier navštíviť pár krásnych miest. Stretávame v nich mladú turistku z Nového Zélandu, obdivujeme a zároveň tíško závidíme jej cestovateľského ducha a to, ako sama navštevuje rôzne krajiny. Na naše krásne Slovensko má milé spomienky. Po celodennej túre sme poriadne vyhladli a čaká nás ešte príprava bryndzovo-syrových halušiek na chate. Misia bola splnená a už dnes plánujeme o rok ďalšiu v našich veľhorách.
