Júnovým šampiónom bezpečnosti sa stal strojník lisu Jozef Kandráč
Júnovým šampiónom bezpečnosti sa stal strojník lisu na úpravni brám a šrotovisku divízneho závodu Oceliareň Jozef Kandráč. Popri svojej práci je aj zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a od roku 2010 jedným z prvých školiteľov kardinálnych pravidiel. Za toto obdobie preškolil stovky zamestnancov našej spoločnosti a od spustenia projektu školení dodávateľov aj stovky externistov. Len za prvý polrok 2019 už má za sebou 16 školení pre zamestnancov USSK a 16 školení pre dodávateľov. Ako školiteľ je obetavý a ak treba, vždy ochotný pomôcť alebo zaskočiť za kolegov. Popri školiteľskej práci aktívne spolupracuje aj pri príprave prezentácii, ktoré sa používajú na školeniach kardinálnych pravidiel, a podieľa sa na odhaľovaní nebezpečenstiev – pravidelne zadáva svoje pozorovania do aplikácie EWA.
„Pri školení kardinálnych pravidiel zvlášť tí menej vzdelaní môžu mať trochu problém s porozumením písanému textu. Ale pokiaľ im človek trpezlivo vysvetlí teoretickú časť, tak pri tej praktickej, keď sa ide do haly, už veci pochopia. Nie každému ide všetko naraz, informácií je veľa. Treba si s každým nájsť spôsob, cestu k nemu. Na začiatku sa napríklad pýtame, v akom jazyku budú robiť test – maďarsky, ukrajinsky, chorvátsky, rusky, nemecky, sú rôzne varianty. Je to pre nich dosť veľká pomoc, odkedy takéto jazykové mutácie testov máme. Máme aj takých dodávateľov, ktorí tu robia niekoľko rokov a pravidlá majú v malíčku. Sú šikovní, ale niekedy nepozorní. Nedočítajú v teste do konca napríklad otázku, aká je vo fabrike povolená rýchlosť. Zakrúžkujú 40 a je to zle, lebo v otázke ešte stálo: rýchlosť povolená v halách. A už je to zle,“ pridá opakujúcu sa skúsenosť školiteľa Jozef Kandráč, ktorý je v divíznom závode Oceliareň siedmy rok členom komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Nielen upozorňuje, ale zároveň ponúka riešenia na odstránenie a predchádzanie úrazom a možným nebezpečenstvám.
Na šrotovisku, kde pracuje pri lise, má veľa dôvodov byť obozretný, pretože medzi šrotom sa môže nájsť všeličo. „Pozor treba dávať na hasiace prístroje, tlakové nádoby, zatvorené nádoby, tie musíme zachytiť my, čo sypeme. Dodávatelia šrotu vedia, čo môžu priviezť, ale aj tak musíme byť pozorní. Ak vidíme nebezpečný šrot, vrátime im ho späť, alebo vyseparujeme a dostanú pokutu. Šancu zachytiť niečo má ešte žeriavnik pri nakladaní a žeriavnik v oceliarni, ale potom už je neskoro, v konvertore môže dôjsť k výbuchu,“ upozorňuje Jozef Kandráč, ktorý do fabriky nastúpil pred Vianocami v roku 1984, 11 rokov pracoval v mostárni, potom v úpravni brám a štvrtý rok je na lise šrotoviska. Za všetky tie roky nezažil situáciu, keď išlo o zdravie, o život. Našťastie. „Asi som sa dostal do dobrých kolektívov. Dávali sme na seba navzájom pozor,“ uzatvára.