V letných mesiacoch, počas letných horúčav, ktoré mimoriadne vyčerpávajú ľudský organizmus, sa človek viac potí, odparuje a preto je nevyhnutné dodržiavanie správneho pitného režimu, hlavne jeho pravidelné dopĺňanie.

• NEDOSTATOK TEKUTÍN MÔŽE MAŤ VÁŽNE NÁSLEDKY

Voda je najdôležitejšou zložkou potravinového reťazca človeka a jej nedostatočný príjem vedie k vážnemu poškodeniu ľudského organizmu. Piť treba pri športovaní, pri odpočinku, ale aj pri práci. Voda je najdôležitejšia zložka pre termoregulačné procesy v našom organizme, chráni ho pred prehriatím. Nedostatok tekutín sťažuje dokonca aj náš pohyb. Bez vody to jednoducho nefunguje. Výraznejšie straty tekutín môžu spôsobovať rôzne komplikácie, ako poruchy krvného obehu, svalové kŕče, bolesti hlavy, triašku, nevoľnosť, kolaps až tepelný šok, či zapadnuté, lesklé oči a kruhy pod očami. Pocit smädu je riadený z centra v mozgu, ale stáva sa, že v pracovnom zhone smäd potlačíme, čo je veľká chyba, pretože nedostatok tekutín sa môže prejaviť únavou, malátnosťou, nevoľnosťou, bolesťami hlavy, nesústredenosťou, znižuje sa naša celková výkonnosť a vytráca sa pocit dobrej pohody. V extrémnych situáciách sa môže tak znížiť krvný tlak a zrýchliť pulz, že človek omdlie, stratí vedomie. Ak teda zabúdame piť a spoliehame sa na to, že sa napijeme, až keď nás začne smädiť, pijeme už prineskoro, pretože rovnováha tela je už narušená. Pri správnom dodržaní pitného režimu by sme nemali pocítiť smäd. Signál „smäd“ prichádza obvykle oneskorene, pretože telo ho vysiela až vo chvíli, keď mu chýbajú tekutiny.

• NIE JE JEDNO ČO A AKO PIJEME

Odporúčaný denný príjem tekutín u zdravého človeka by mal byť približne 2,5 litra. Množstvo tekutín a skladbu pitného režimu však treba prispôsobiť aj individuálnym potrebám a nárokom jednotlivca, ktoré sa líšia od veku, či zdravotného stavu človeka. Množstvo tekutín závisí aj od ročného obdobia a  telesnej výkonnosti. Pri ťažkej fyzickej práci a pohybe v teple strácame za hodinu aj niekoľko litrov vody a preto musíme zodpovedajúce množstvo tekutín okamžite do tela doplniť.

Pitný režim je potrebné optimálne rozložiť do fyziologických dávok počas celého dňa. Telo si nedokáže „vyrobiť“ zásoby a voda iba „pretečie“ organizmom. Preto ho zásobujme vodou plynulo. Dôležité je vypiť minimálne tri decilitre vody ráno pred odchodom do práce, čím sa zriedi krv a organizmus sa doslova „naštartuje“. Odporúča sa piť stolové vody a nekoncentrované minerálne vody, nesladené nápoje, ovocné čaje, zriedené džúsy. Vyvarovať sa treba nadmernému množstvu čiernej kávy, alkoholu, silných čiernych čajov, ktoré napomáhajú vylučovaniu tekutín z organizmu a nemôžeme si ich započítať do svojho pitného režimu. Ak si neviete odpustiť šálku kávy, ktorá dehydruje, vypite k nej aspoň dvojnásobný objem pramenitej vody.

Pri správnom pitnom režime je dôležitá aj teplota nápojov, ktorá má byť počas letných horúčav 12 až 15 °C, čajov okolo 22 stupňov. Chladené až ľadové tekutiny sa v organizme správajú ako voda na rozpálenej platni - zasyčia a vyparia sa. Vlažné nápoje prechádzajú telom postupne a osviežia ho preto omnoho viac.

V lete určite nepite ľadové nápoje, pretože spôsobujú letné angíny, nápoje s kofeínom, ktoré ešte viac dehydrujú organizmus, no a alkohol, ktorý na pracovisko nepatrí. Ak si ho dáte po práci rozťahuje síce cievy, ale v horúčavách sa môže premeniť na smrteľný drink pre tých, ktorí majú problémy s krvným obehom. Nezabúdajte ani na to, že fajčenie zvyšuje účinok alkoholu. Navyše, aj na odstránenie odpadových produktov, ako kofeín a alkohol, potrebuje telo veľa vody. Aj bolesti hlavy, ťažoba a všetky príznaky "opice" sú následkom akútnej dehydratácie a prekyslenia organizmu.

Je známe, že alkohol pôsobí aj na podmozgovú žľazu, ovplyvňuje vylučovanie antidiuretického hormónu a dochádza k dehydratácii organizmu. Alko­­holické nápoje znižujú v organizme človeka aj hladinu vitamínov C a B, magnézia a iných minerálov. Pri odbúravaní alkoholu sa telo odvodní, organizmus sa prekyslí, výrazne poklesne hladina cukru v krvi a v konečnom dôsledku dochádza k oslabeniu organizmu. Z tohto hľadiska nepite alkoholické nápoje minimálne deň pred nástupom do práce.

Ani príliš presladené a husté nápoje nie sú vhodnou súčasťou správneho pitného režimu. Napríklad liter koly obsahuje množstvo cukru, ktoré sa rovná 24 kockám! Presladené limonády síce chutia, ale príliš zaťažujú žalúdok a želané osvieženie sa nedostaví. Cukor spomaľuje vstrebávanie vody a odníma telu tekutinu na svoje spracovanie. Džúsy pime čo najmenej osladzované a ochucované, pretože takéto obsahujú väčšinou rôzne organické kyseliny, napr. kyselinu citrónovú a konzervanty. Pivo obsahuje látky, ktoré podporujú tvorbu žalúdočných štiav, uľahčujú trávenie, dodávajú organizmu vitamíny skupiny B, avšak na každodenné pitie je vzhľadom k obsahu alkoholu nevhodné. Mlieko nie je nápoj, je to potravina, ktorá vyžaduje zložité trávenie. Bielkoviny a tuky v ňom obsiahnuté spomaľujú vyprázdňovanie žalúdka, a tým v ňom zadržiavajú tekutinu. Minerálne vody majú svoje klady aj zápory. Obsahujú minerálne látky, ktoré potrebuje organizmus na každom kroku. Ako bežný nápoj však nie je vhodné piť liečivé minerálne vody, ani vody s vysokým obsahom sodíka. Je potrebné rozlišovať vody na liečenie a vody na každodenné pitie. Na bežné pitie sa odporúča obyčajná pramenitá voda chudobná na minerály. Veľmi presýtené nápoje oxidom uhličitým taktiež nie sú vhodné, lebo dráždia žalúdok, prekysľujú organizmus a bu­blinky vyvolávajú tlak na bránicu. Nápoje je potrebné často striedať, nepiť len vodu, ale aj iné zdravé nápoje. Vhodné nápoje musí dopĺňať aj vhodná strava. Stravovanie v letných mesiacoch má byť ľahké, preferujeme jedlá z čerstvej zeleniny, ktoré pri trávení neprodukujú teplo. Ich špecificko-dynamický efekt je nízky. Práve pre tento efekt obmedzujeme mäso a mäsové výrobky a mastné jedlá, ktoré navyše svojim obsahom soli ešte zvyšujú nároky na príjem vody.

• POZOR AJ NA KLIMATIZÁCIU

Počas horúcich dní si treba dávať pozor aj na klimatizáciu. Ani s tou netreba preháňať. Aby nám klimatizácia neškodila, ale, naopak, bola nám na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel te—plôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia. Náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus stresovú situáciu, vznik tzv. „teplotného šoku“.

• NA ZÁŤAŽ TEPLOM MYSLIA AJ ZÁKONY

Oblasť záťaže teplom, zabezpečovania a poskytovania pitného režimu zamestnancom rieši aj legislatíva Slovenskej republiky. Upravuje ju najmä Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, nová Vyhláška MZ SR č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci a u hasičov je to Vyhláška MV SR č. 611/2006 Z. z. o hasičských jednotkách. Interný predpis USSK, ktorý sa zaoberá touto oblasťou, je VBP/GMBH/08 Pitný režim zamestnancov pri záťaži teplom a chladom a VBP/GMBH/42 Pracovná zdravotná služba.

Na pracoviskách je potrebné dodržiavať aj legislatívou odporúčané opa­trenia pri záťaži teplom, najmä počas mimoriadne teplých dní, počas ktorých teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C. V odôvodnených prípadoch je pri záťaži teplom dôležité vykonať aj ďalšie opatrenia, ktoré pomáhajú znižovať nepriaznivý vplyv záťaže teplom na zdravie zamestnanca. Sú to napríklad zmena dĺžky pracovnej zmeny, posun začiatku pracovnej zmeny, zaraďovanie prestávok v práci, predĺženie prestávky na obed, pobyt v klimatizovaných priestoroch, striedanie (rotácia) zamestnancov, klimatizácia alebo nútené vetranie, tienenie, sprchovanie a ochladzovanie, vhodné oblečenie a hlavne dodržiavanie správneho pitného režimu, ktorý je prvoradou súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom, každým zamestnancom. Na vonkajších pracoviskách je dôležité vyhýbať sa priamemu slnku najmä v popoludňajších hodinách, vhodné oblečenie, používanie ochladzovacích prostriedkov, ako sú n­apr. chladiace vesty, čelenky a pod.

• UŽIME SI LETO BEZ ZDRAVOTNÝCH PROBLÉMOV

Leto je ročné obdobie, na ktoré sa asi najviac tešíme, lebo je to obdobie oddychu, spoločných rodinných dovoleniek a pre deti obdobie prázdnin a leňošenia. Počas leta zvykneme akosi zabúdať na celoročné stresy a napätia. Leto láka ľudí k vode a do prírody. Má však i svoje sprievodné stránky, na ktoré treba pamätať. Je to čas veľkých horúčav a sucha. Pohyb pri mori, alebo pri jazerách, prináša veľa radosti a pozitívnych zážitkov. Vysoká vonkajšia teplota, spojená s nedostatočným prísunom tekutín, môže byť však zdrojom zdravotných ťažkostí. Leto je obdobie, ktoré by mal každý využiť na oddych a načerpanie nových síl, pokoj, pohodu a vnútornú spokojnosť spojenú so slnkom, dostat­kom tekutín a vhodnou stravou, to sú tie pravé letné potešenia. Využime leto na oddych, načerpanie nových síl, ale aj ako účinnú a overenú formu prevencie proti stresu.