V piatok večer som sa pred Optimou stretla s Táňou a jej 11-ročnou dcérkou Marinou. Odišli z Charkova. Milá, príjemná žena a krásne dievčatko. So sebou mali iba máličko batožiny, v podstate len to, čo si stihli narýchlo zobrať so sebou. V Košiciach majú brata – volá sa Serhii Kachanovskyi, je študentom druhého ročníka inžinierskeho štúdia na FMMR a je na ročnej platenej stáži v U. S. Steel Košice.

Serhii oslovil dopoludnia Eriku Linkeschovú s prosbou, či by niekto nevedel jeho rodinu priviezť z Vyšného Nemeckého.  Prosbu o pomoc zverejnila vo svojej e-mailovej skupine naša Next gen. Takmer okamžite sa ozval Vilo Krasz z helpdesku a ponúkol sa, že odvoz zabezpečí. Vybral si voľno a šiel svojim autom na hranice. S Táňou mala pôvodne prísť ešte jedna rodina, ktorej sa však nepodarilo odísť.

„Urobil som to rád,“ povedal Vilo. „Nemusel som dlho čakať, podarilo sa im dosť skoro prejsť cez hranice. Akurát bol problém sa nájsť, riešili sme to telefonicky cez Sergeja. Potom som však už chytal ukrajinský signál a bol celkom problém sa dovolať.  Ale pani sa veľmi dobre vynašla,  keď prešla cez hranice, ozvala sa dobrovoľníkom, ktorým dala moje telefónne číslo a tí mi poslali sms-ku, a tak sme sa cez dobrovoľníkov našli. Na hraniciach je to rušné, utečenci prichádzajú postupne a pracuje tam veľmi veľa dobrovoľníkov a starajú sa o nich. Tak isto aj vojaci veľmi pomáhajú, sú ochotní, dokonca som videl, ako ľuďom postrážili batožinu. Sú tam aj autobusy, ktoré ich odvážajú do Košíc a do Prešova. Potom tam boli takí, ako ja, ktorí prišli pre niekoho konkrétneho. Alebo dobrovoľníci, ktorí prišli len tak a ponúkajú odvoz.“

„Veľmi ďakujem Vilovi, že ich priviezol. Ani neviete, ako veľmi si to vážim,“ povedal Serhii, keď na švagrinú a neter čakal spolu so mnou pri Optime a dodal: „Môj brat zostal.“

„Ďakujeme vám, za všetko,“ lúčila sa so slzami v očiach a s objatím Táňa, ktorá aj s dcérkou po pár dňoch odpočinku zamieri ďalej, do Poľska, kde majú priateľov, ktorí im pomôžu.  Ubytovanie v Košiciach im poskytol ďalší železiar Martin Vaško z DZ Oceliarne.

Aj keď je to, čo sprevádza vojnu na Ukrajine nepochopiteľné a emočne veľmi ťažké, je neskutočné, akých skvelých ľudí máme aj v U. S. Steel Košice, ktorí neváhajú a pomáhajú ľuďom v núdzi. Napriek tomu, že sú to pre nich cudzí ľudia, ktorých nikdy predtým nestretli.

Na snímke zľava Serhii, Táňa, Marina a Vilo Krasz.

Foto pod článkom z hraníc vo Vyšnom Nemeckom.