V botanickej záhrade pracovalo takmer šesťdesiat ľudí
Keď sme prišli do botanickej záhrady z inokedy tichého a pokojného miesta sa ozýval intenzívny zvuk miešačky na betón.
Naozaj ťažkú prácu – obnovu zvršku parkového chodníka, ktorá spočívala v rozprestretí a vyhladení hotovej betónovej zmesi na okraji centrálnej ekologickej náučnej plochy – si vybrali najmä chlapi. A boli to muži, ktorých dobre poznáme kvôli úplne inej aktivite. Prvého sme zbadali Jozefa Sciranka. „Čo je ľahšie,“ opýtali sme sa ho, „zabehnúť maratón, alebo táto ťažká práca?“ „Určite je lepšie bežať maratón. Je to koníček,“ skonštatoval Jozef a dodal: „Kým však v maratónskom behu bežíme každý za seba, tu sme tím. Sme spolu, aby sme urobili dobrú vec.“ Dobrá vec sa napokon podarila. Aj vďaka dvanástim bežcom – zamestnancom U. S. Steel Košice, maratóncom z BK Steel tímu. Skupine športovcov pomáhal chvíľku aj viceprezident Rick Shank: „Je to naozaj skvelé, keď príde toľko ľudí, ktorí venujú svoj čas, svoju voľnú sobotu, aby pomohli dobrej veci.“
Pomoc našich dobrovoľníkov si v botanickej záhrade veľmi vážia. „Je to super, že prišlo aj toľko chlapov,“ uviedol Robert Gregorek. „Práca na tomto chodníku je veľmi ťažká, výsledok je však viditeľný. Vďaka spoločnosti U. S. Steel Košice sme už časť chodníkov v areáli záhrady rekonštruovali aj v minulosti. Toto by sme skrátka sami nezvládli.“
Aj keď betónovanie chodníka bolo najdôležitejšou a určite aj najťažšou prácou v botanickej záhrade, nechýbali ani, u našich dobrovoľníkov nežnejšieho pohlavia veľmi obľúbené, natieračské práce. Pri natieraní lavičiek sme zastihli Danielu Andaházyovú, študentku hotelového manažmentu, ktorá je zaradená do štipendijného programu Nadácie U. S. Steel Košice. Prišla s kamarátkou Karolínou Kašiarovou. „Som veľmi vďačná za podporu U. S. Steel Košice, preto som na oplátku chcela pomôcť aj ja pri firemnej aktivite.“
Aj v tejto, medzi našimi dobrovoľníkmi obľúbenej lokalite, sme stretli kolegov, ktorí sa dobrovoľníckej práci venujú roky a vracajú sa radi práve do botanickej záhrady. Či už to bola Alica Mašlejová, Petra Králová alebo ďalšie hutníčky.
Naopak, prvý raz sa do takejto aktivity zapojila Diana Mašľanová z Predaja. Prišla s dcérou Katarínou, priateľom a jeho synom Martinom. Spolu s nimi prišla aj ďalšia štipendistka – Kristína Jajková. „Chceli sme podporiť Kristínku. Jej mama a ja sme kolegyne, ale ona dnes nemohla prísť,“ povedala pani Mašľanová. Ako dodala, čakala, kým deti vyrastú, aby sa tiež mohli zapojiť do práce. Vybrali si vyplievanie buriny a úpravu hriadok. „Takáto aktivita je dobrá aj preto, že stmeľuje kolektív, lepšie sa spoznáme. Určite prídeme aj na budúci rok,“ sľúbila Diana Mašľanová.
Hutníkov, pracujúcich v botanickej záhrade, prišiel podporiť aj prezident spoločnosti Scott Buckiso a tiež rektor UPJŠ Pavol Sovák: „Spolupracujeme so spoločnosťou U. S. Steel Košice v oblasti vedy. Takéto podujatie, ako je to dnešné, je veľmi užitočné, pretože ešte viac podporí a posilní vzťahy medzi našimi organizáciami.“
V botanickej záhrade napokon hutníci stihli dokončiť všetko, čo ráno začali. Najväčšiu radosť mali domáci samo-zrejme z chodníka, ale sú veľmi vďační aj za nové nátery lavičiek, za pomoc pri natieraní drevených konštrukcií, ale tiež za kvalitne urobené záhradnícke práce.
„Je to už desiaty raz, čo nám hutníci pomáhajú skrášľovať areál záhrady. Každý rok sa toho urobí naozaj veľa, vždy nielen splníte, ale dokonca prekonáte naše očakávania,“ zhodnotil pomoc hutníkov rektor UPJŠ.
