V Salamandrovom sprievode v Banskej Štiavnici nechýbali ani hutníci z Košíc
V piatok 6. septembra patrila starobylá Banská Štiavnica po roku opäť oslavám Dňa baníkov, geológov, hutníkov a naftárov i tradičnému Salamandrovému sprievodu. V kultúrnom centre mesta, zapísanom do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO, sa na slávnostnom zhromaždení a otvorení stavovského sviatku čiernych remesiel zúčastnili štátni tajomníci ministerstva hospodárstva SR Vojtech Ferencz, životného prostredia Boris Susko, práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš a celý rad ďalších hostí. Boli medzi nimi primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babjaková, mnohí predstavitelia štátnej správy a samospráv slovenských baníckych miest, stavovských organizácií zo Slovenska i zahraničia, vysokých škôl a univerzít, zamestnávateľských, odborových a profesijných zväzov i predstavitelia viacerých priemyselných podnikov. Spoločnosť U. S. Steel Košice reprezentovali prezident Jim Bruno, viceprezidenti Miroslav Kiraľvarga, Karl Kocsis, Marcel Novosad, Július Lang a Elena Petrášková, generálni manažéri, riaditelia divíznych závodov a odboroví predáci na čele s predsedom Rady odborov OZ KOVO U. S. Steel Košice Jurajom Vargom.
Slávnostné zhromaždenie otvoril predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory Peter Čičmanec, ktorý pri príležitosti stavovského sviatku poprial všetkým baníkom, geológom, hutníkom a naftárom najmä pevné zdravie, optimizmus, úspechy a spokojnosť v pracovnom i osobnom živote. Vo svojom príhovore krátko zhodnotil výsledky ťažobného priemyslu v predchádzajúcom roku, počas ktorého, ako konštatoval, bolo na území Slovenska evidovaných 939 ložísk úžitkových nerastov, pričom hospodársky význam majú ložiská energetických surovín, plynu, rúd, magnezitu, stavebného nerastov, vápencov aj ostatných surovín.
Spolu baníci vyťažili viac ako 44 miliónov ton nerastov, z toho 41,3 milióna ton na povrchu a 2,7 milióna ton pod zemou. Z podzemia vydolovali, okrem iného 1,5 milióna ton hnedého uhlia, 1,1 milióna ton magnezitu a 90 miliónov metrov kubických zemného plynu. Peter Čičmanec rozobral tiež situáciu okolo hnedouhoľného baníctva na Hornej Nitre, ktorá v závere minulého roka priniesla pre baníkov významnú zmenu - uznesenie vlády SR o ukončení podpory výroby elektrickej energie z domáceho uhlia, a to vo všeobecnom hospodárskom záujme najskôr do roku 2023.
O problémoch, ktoré ťažia slovenský hutnícky priemysel, hovoril, okrem iného, vo svojom vstupe Milan Veselý zo Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR. „Metalurgická výroba je založená na chemických procesoch a reakciách, kde výrazné znižovanie emisií je veľmi ťažké a komplikované.“ Pripomenul, že náklady na hutnícku výrobu sú v Európe neporovnateľne vyššie ako v Ázii, a to najmä v dôsledku obmedzení a pravidiel, ktoré EÚ zaviedla v environmentálnej oblasti. „Žiaľ, z dnešného pohľadu sa zdá, že dosahujeme presný opak. Razantná redukcia emisií oxidu uhličitého v metalurgii by si vyžadovala používanie technológií , ktoré dodnes neboli dostatočne v priemyselnom meradle overené. Navyše, investície a ich implementácia sú v súčasnosti mimo ekonomickej možnosti hutníckych podnikov. Doposiaľ neexistuje žiadna komerčne využiteľná koncová technológia, ktorá by tieto emisie výrazne znižovala,“ uviedol a dodal tiež, že hutníci si vážia prírodu, investujú do technológií čistenia spalín, veria v obehovú ekonomiku a uplatňujú jej princípy, denne pracujú na tom, aby produkovali menej oxidu uhlíka a znižovali dopady svojej výroby na životné prostredie. „Rozumieme princípom obchodovania s CO2, rozumieme jeho zámeru. Zdá sa však, že súčasný model nezohľadňuje všetky aspekty a má vážne úskalia. Naše fabriky v porovnaní s konkurenciou z iných kútov sveta sa dostávajú do ohrozenia vzhľadom na rozdielne podmienky a, žiaľ, v krajnom prípade, hrozí až ich zatvorenie. Avšak oceľ, hliník, ferozliatiny i ostatné kovy sú naďalej veľmi potrebné pre modernú ekonomiku. Ak sa tieto kovy nevyrobia na Slovensku, v Európe, tak sa vyrobia inde za podstatne horších podmienok. V súčasnosti sú hutníci znovu pod tlakom zo strany výrobcov z tretích krajín, ktorí vyrábajú podobné produkty za podmienok, ktoré by v Európe neboli možné. Hutnícky priemysel, ktorý je na cyklický vývoj ekonomiky zvyknutý, sa ocitol v nebývalej kríze. Dnes je situácia taká, že potrebujeme pomoc, a to vo forme vytvorenia podmienok, ktoré nebudú ekonomicky diskriminovať výrobu v Európe a na Slovensku,“ zdôraznil.
Vyvrcholením podujatia bol slávnostný akt odovzdávania vyznamenaní. Medzi desiatkami ocenených baníkov, geológov, hutníkov a naftárov bola aj početná skupina košických oceliarov. Čestný odznak Za pracovnú vernosť si za veľkého potlesku prítomných, medzi ktorými nechýbali ani rodinní príslušníci ocenených, priamo z rúk štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR Vojtecha Ferencza a zástupcu OZ baní, geológie a naftového priemyslu SR Jozefa Škrobáka prevzali majster opráv vozňov v prevádzke Údržba železničnej dopravy DZ Doprava František Albert, vedúci oddelenia koordinácie údržby DZ Oceliareň Ján Kavalec, prevádzkový elektrikár, predák v prevádzke Oprava žeriavov prvovýroby Tibor Kuzder, predák lisovne RMS Košice, Martin Mikita, konštruktér v dcérskej spoločnosti Obalservis Štefan Ruska, koordinátor výstavby látkových filtrov DZ Vysoké pece Tibor Szalona, vedúci prevádzky Rúrovne DZ Rúrovňe Imrich Takács, odborný pracovník VTZ a revízny technik pre žeriavové dráhy Vojtech Zvada a držiteľom čestného odznaku Za pracovnú obetavosť sa stal majster strojnej údržby elektrolytických pocínovacích liniek a deliacich liniek z divízneho závodu Zušľachťovne a obalová vetva Tibor Zeher.
Držiteľom čestného odznaku Za pracovnú vernosť sa stal aj bývalý viceprezident U. S. Steel Košice pre ľudské zdroje Martin Pitorák (rozhovor s ním sme priniesli v minulej Oceli východu, pozn. red.). „Ocenenie ministra hospodárstva na návrh zamestnávateľa je jedným z najvyšších ocenení, ktoré zamestnanec môže dostať za svoju dlhoročnú prácu. Samozrejme, veľmi si to vážim a teším sa z toho,“ povedal. „Po 38 rokoch sa neodchádza ľahko, ale keď sa pozerám na to, čo sa podarilo, mám z toho dobrý pocit. Hutnícky kombinát v Košiciach má určite pred sebou svetlú budúcnosť, a to vďaka skvelým zamestnancom, polohe, infraštruktúre a tesnej spolupráci so školami, ktoré vychovávajú budúcich hutníkov. Zamestnancom želám hlavne pevné zdravie a aby vo fabrike zažili ešte veľa úspešných rokov. Čomu sa budem venovať? Samozrejme, že rodina, vnúčatá budú na prvom mieste, ale sú tu veci, na ktoré mi popri práci ostávalo málo času a teraz ho mám neúrekom. Chcel by som sa venovať life koučingu a poradenstvu v tejto oblasti. Teším sa na pobyt v prírode, na golf, záhradu a veľa kníh, ktoré čakajú, aby som ich prečítal.“
Prínos všetkých vyznamenaných košických oceliarov pre U. S. Steel Košice ocenil na spoločnom stretnutí ešte predtým, než sa všetci vydali do Salamandrového sprievodu, prezident Jim Bruno. „Je pre mňa skutočne poctou byť tu dnes s vami, ale vy a vaši rodinní príslušníci musíte byť nesmierne hrdí na vynikajúcu prácu, ktorú ste pre spoločnosť odviedli,“ povedal.
