TA3: Košickí oceliari sa dohodli s odbormi, 26.10.2022
Lenka Buchláková, moderátorka:
Dobrý deň, vitajte pri sledovaní aktuálnych ekonomických správ. Pozrieme sa na to najzaujímavejšie čo sa udialo v ekonomike za uplynulých dvadsaťštyri hodín. V košických oceliarňach U. S. Steel sa zvýši mesačná tarifná mzda každého zamestnanca o osemdesiat eur mesačne. S účinnosťou od 1. novembra to zabezpečuje nový dodatok ku kolektívnej zmluve, ktorý v pondelok podpísali zástupcovia odborov a zamestnávateľa. Súčasťou dohody podľa odborov je aj vyplatenie jednorazovej odmeny vo výške sto eur. Za prácu v rozšírených špecifických profesiách sa mzdové zvýhodnenie zvýšilo na tridsať eur mesačne. Kolektívne vyjednávania boli podľa U. S. Steelu v tomto roku extrémne komplikované. Pre spor v kolektívnom vyjednávaní vyhlásili odbory v oceliarňach ešte 25. apríla štrajkovú pohotovosť. Za hlavné dôvody označili neochotu zamestnávateľa adekvátne zvyšovať tarifné mzdy a jeho snahu o ďalšie predlžovanie týždenného pracovného času. V hlasovaní v auguste a septembri sa sedemdesiat percent zamestnancov vyjadrilo za vyhlásenie štrajku. Aktuálnou deklaráciou zároveň došlo k odvolaniu štrajkovej pohotovosti, ktorá trvala stoosemdesiatdva dní.
e.dennikn.sk: Košické železiarne spadli zo stámiliónových ziskov do straty 32 miliónov, 28.10.2022
Košickým oceliarňam sa skončilo 1,5-ročné obdobie rekordných ziskov. V lete sa prepadli do straty.
Rast dopytu po oceli už totiž doznel, svetovú ekonomiku brzdia vysoké ceny energií a rôznych iných surovín.
Neklesá iba dopyt ale aj ceny ocele. Okrem nich sú hlavným dôvodom straty drahé energie.
V najbližších rokoch však môžu ťažiť z dotácií na dekarbonizáciu.
Košické oceliarne amerického U. S. Steelu dosahovali vlani aj v prvom polroku 2022 rekordné zisky, ale už od jari upozorňujú na zhoršovanie biznisu. Teraz sa tieto ich odhady napĺňajú. Za tretí kvartál tohto roku sa dokonca prepadli do straty na úrovni 32 miliónov eur. Oproti predchádzajúcemu druhému kvartálu sa ich výsledky zhoršili až o vyše 300 miliónov [lock] [lock e]eur, vtedy zarobili 280 miliónov.
Za celých deväť mesiacov tohto roku je firma stále v zisku prevyšujúcom 510 miliónov eur.
Košické oceliarne svoje kvartálne finančné výsledky síce nezverejňujú, no zhoršenie ich hospodárenia vyplýva z čísel európskej divízie materského koncernu U. S. Steel Europe, ktorú v dominantnej miere reprezentuje práve slovenská dcéra. Žiadnu inú fabriku Američania v Európe nemajú.
Čo všetko ženie podnik do strát
Vlani dostal firmu do rekordného celoročného zisku v objeme skoro 650 miliónov eur postcovidový rast dopytu po oceli, ktorý výrazne tlačil hore aj jej ceny. No teraz už tieto pozitívne trendy doznievajú, nakoľko svetovú ekonomiku pribrzďuje zdražovanie energií i rôznych iných surovín.
Zatiaľ čo v druhom štvrťroku 2022 bola cena ocele európskej divízie U. S. Steelu na úrovni necelých 1 140 eur za tonu, za tretí kvartál klesla na približne tisíc eur za tonu.
Nižšie ceny teraz podnik zaťažujú o to viac, že je pod tlakom drahých energií. Tie sú mimoriadne vysoké hlavne v Európe. Celý materský koncern U. S. Steel, ktorý má svoje nosné aktíva na severoamerickom kontinente, sa totiž v zisku udržal aj v treťom kvartáli. Zarobil zaň 490 miliónov eur.
Klesá aj dopyt. Potvrdzuje to už nielen vedenie fabriky ale aj jej odbory. A poklesy vidieť už aj na číslach európskej divízie U. S. Steel. Zatiaľ čo v druhom kvartáli roku vyrobila 1,1 milióna ton ocele, tak v treťom kvartáli to bolo už len necelých 870 tisíc ton.
Poklesy výroby však môžu byť ešte dramatickejšie. Jedna z troch pecí košického podniku už stojí pre údržbu a po fabrike sa hovorí, že od polovice decembra možno vedenie odstaví aj ďalšiu pec. Firma to zatiaľ nekomentuje.
Oceliarstvo je vo všeobecnosti veľmi cyklické obdobie s pravidelným striedaním rastov a recesií. Veď aj rekordnému vlaňajšku predchádzali v košickom podniku dva stratové roky 2019 a 2020, keď dohromady prerobil skoro 120 miliónov eur.
Iné tromfy firmy – nové eurofondy i dohoda s odbormi
Na horšie časy je však podnik vyzbrojený celkom slušne a to nielen rezervami z mimoriadne vysokého vlaňajšieho zisku.
Fabrike môže v najbližších rokoch veľmi pomôcť to, že na svoju nutnú dekarbonizáciu môže využiť nové fondy EÚ.
Najväčšie fabriky slovenského ťažkého priemyslu sa k eurofondom bežne nedostávajú, lebo tie sú určené skôr pre menšie podniky či projekty štátu a samospráv. No teraz im Brusel túto možnosť odobril. Na dekarbonizáciu výroby môžu veľké podniky na Slovensku získať až 1,1 miliardy eur. Zhruba tretina sumy určenej na novú pomoc pochádza z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti z Fondu obnovy a ďalších 750 miliónov eur z Modernizačného fondu EÚ.
Fabrika sa o tieto zdroje môže uchádzať hlavne pri plánovanej výmene svojich starých vysokých pecí na koks a uhlie za ekologickejšie elektrické oblúkové pece až za 1,3 miliardy eur. Firma už skôr vyhlásila, že bez verejnej podpory to sama nezvládne ufinancovať.
O dotácie sa veľkí producenti emisií budú musieť síce uchádzať v súťažiach a k peniazom sa dostane iba ten, kto na jednu tonu ušetrených emisií CO? bude potrebovať čo najmenšiu podporu. Práve ekologizácia košických oceliarní má byť pre krajinu najrozumnejším i najschodnejším riešením. Už v lete to ukázala analýza Útvaru hodnoty za peniaze.
Podnik navyše môže tešiť aj to, že len tento týždeň doriešil polročný spor so svojimi odbormi o dĺžku pracovného času a vyššie mzdy. Do ostrého štrajku sa chystalo až 70 percent zamestnancov fabriky.
Obe strany sa dohodli na kompromise podľa ktorého si každý zamestnanec mesačne prilepší o 80 eur a dostane aj jednorazovú 100-eurovú odmenu.
Podniku sa zasa podarilo presadiť, že administratívnym pracovníkom bude môcť predĺžiť pracovný čas o dve hodiny na dlhšie obdobie. Doteraz to mohol urobiť iba na tri mesiace, po novom až šesť mesiacov. Rovnaké predlženie práce u robotníkov podnik zatiaľ cez odbory nepretlačil, no v budúcnosti sa chce znova pokúšať aj o to.
hnonline.sk: Zlaté časy sa končia, košická U. S. Steel vykázala stratu. Hutu ťahá nadol Ukrajina a ceny ocele, 28.10.2022
Najväčší zamestnávateľ na východe Slovenska zverejnil údaje o hospodárení.
Takmer miliardový zisk v minulom roku a viac ako polmiliardový zárobok za prvé dva kvartály v tom aktuálnom. To boli rekordné výsledky košického výrobcu ocele U. S. Steel. Ten, len pre predstavu, dovtedy dokázal vygenerovať najväčší zisk pred piatimi rokmi na úrovni 450 miliónov eur.
Ako sa však zdá, zlaté časy sa končia. Na ich príchod upozorňujú európski hutnícki kapitáni aj vedenie fabriky na východe Slovenska už dlhšie. „Oceliarsky priemysel už cíti recesiu a keď my povieme, že cítime recesiu, tak o tri mesiace je rozťahaná v rámci ostatných sektorov ekonomiky,“ uviedol pre HN začiatkom tohto mesiaca Miroslav Kiraľvarga, prezident Republikovej únie zamestnávateľov a viceprezident U. S. Steel Košice.
Jeho slová najnovšie potvrdzujú aj najnovšie výsledky fabriky. Tá sa totiž aktuálne v tomto kvartáli ocitla v strate na úrovni 32 miliónov dolárov. Len pre predstavu, v minulom roku za rovnaké obdobie zaknihovala fabrika jeden z najväčších zárobkov za tri mesiace produkcie v histórii, a to 394 miliónov dolárov.
Šéf korporátu U. S. Steel David Burritt, pod ktorého spadá aj prevádzka v Košiciach, potvrdzuje, že aktuálne na európskom trhu musí pittsburská matka bojovať s viacerými problémami. V prvom rade je prekážkou prepad dopytu. Ten potvrdzujú aj produkčné čísla huty za prvých deväť mesiacov tohto roka. Steelka totiž dodala v tomto roku na trh 3,3 milióna ton ocele, zatiaľ čo v minulom roku to bolo 3,8 milióna ton ocele.
Problémy však mali spôsobiť aj dodávky a ceny materiálov z Ukrajiny, odkiaľ košickí oceliari odoberajú koskovateľné uhlie aj železnú rudu, bez ktorých nevyrobia ani tonu ocele.
Ďalším faktorom, ktorý sa pretavil do aktuálnej straty, je aj energetická kríza, voči ktorej boli košickí oceliari pre priaznivý vývoj na trhu zdanlivo imúnni. „Výsledky U. S. Steel Europe boli tiež negatívne ovplyvnené eskaláciou nákladov na energie, ktoré podľa našich očakávaní zostanú naďalej vysoké,“ konštatuje Burritt.
Problémy s dodávkami, predražovanie vstupných materiálov, energií sa navyše deje v čase, keď začínajú padať aj predajné ceny ocele. Tie sú podľa dát spoločnosti v Európe na úrovni tisíc dolárov za tonu. V minulom roku to bolo o sto dolárov viac. Trend má však navyše pokračovať, keďže ceny ocele za hranicami Únie strácajú na hodnote už dlhšie.
Spoločnosť Fitch Solutions zaoberajúca sa zberom a analýzou dát z hutníckeho segmentu už zhruba pred mesiacom predpovedala, že oceľ bude čoskoro zažívať cenový pád a stratí desiatky percent svojej hodnoty. Mala pravdu. „Priemerná cena ocele valcovanej za tepla dosahovala v jeseni minulého roka takmer 2 000 dolárov za tonu, dnes jej cena klesla pod 750 dolárov za tonu. Ide o pokles o viac ako 60 percent,“ uviedol analytik X-Trade Brokers Lukáš Lipovský.
Hlavným dôvodom aktuálneho zlacňovania strategickej komodity je podľa analytika Capital Markets Timoteja Lencza fakt, že centrálne banky začali zvyšovať úrokovú sadzbu, čím ochladili ekonomiku, a vznikli tak obavy z recesie. Poklesu v druhom rade taktiež pomohlo zlepšenie covidovej situácie v Číne, ako aj fakt, že už pominul šok z vojny na Ukrajine.
Odborníci sa však zhodujú, že ceny stále nedosiahli dno. Tie by sa mali totiž v nasledujúcom roku či dvoch usadiť na úrovni 500 dolárov za tonu. Teda na cenovke, ktorá je takmer totožná s predkrízovými úrovňami.
Paradoxom však je, že výsledná cena rovnice môže byť ešte nižšia. Analytici totiž upozorňujú, že bude závisieť od spomalenia sektorov, ktoré najviac spotrebúvajú oceľ, teda v stavebníctve a automotive, a okrem toho bude dôležité aj to, aká silná recesia svetové ekonomiky čaká. „Prípadná recesia bude znamenať nižší dopyt po priemyselných kovoch. Prístup ku kapitálu je stále obmedzený, keďže centrálne banky stále uťahujú opasky. Vlády síce poskytujú pomoc, ale tá sa vyčerpá a firmy si budú musieť poradiť samy,“ konštatuje analytik Finlord Boris Tomčiak.
Slová vedenia U. S. Steel aj analytikov potvrdzuje aj Európske združenie výrobcov ocele – Eurofer. To potvrdilo, že očakáva už tretiu recesiu za štyri roky. Pokles trhu s oceľou má byť na úrovni 1,7 percenta. „Pochmúrnejšie vyhliadky pre trh s oceľou na zvyšok roka 2022 sa konsolidujú a s najväčšou pravdepodobnosťou sa prejavia aj v roku 2023,“ uviedol Axel Eggert, generálny riaditeľ Európskej asociácie oceliarní.
Dôvodom týchto tvrdení majú byť problémy dodávateľského reťazca, ktorými mimochodom trpí aj automotive segment, prudko rastúce ceny energií, emisných povoleniek, vstupných surovín aj vysoká inflácia.
Tieto faktory sa už začínajú prejavovať dnes. Šéf výroby oravských ferozliatinárov OFZ Branislav Klocok pre HN potvrdil, že už mesiace evidujú omnoho nižší záujem o ich produkty, ktoré sú nutnou súčasťou pre výrobu ocele. Medzi ich zákazníkov patria veľké európske huty, napríklad aj ArcelorMittal. Ten sa pre zdražovanie energií a nižší dopyt po oceli rozhodol do odvolania zastaviť svoje vysoké pece v Nemecku a Španielsku.
Práve vysoké ceny energií budú celý metalurgický segment likvidovať. Prvými lastovičkami sú OFZ či Slovalco. Extrémne vysoké ceny sú problémom aj pre U. S. Steel. V jej prospech však hrá aj konkurenčná výhoda v podobe produkcie vlastnej elektrickej energie. Huta totiž pri maximálnej produkcii ročne spotrebuje zhruba 1,4 terawatthodiny elektrickej energie, no zhruba polovicu si je vďaka využitiu hutníckych plynov schopná vyrobiť sama.
JOJ: Bratislava, Slovensko: Ako pomôžu firmám?, 28.10.2022
Ján Mečiar, moderátor:
Koalícia aktuálne rieši veľké podniky, ktorým sa bude snažiť ušiť pomoc na mieru, prezradil to minister práce Milan Krajniak v relácii Na hrane.
Andrea Pálffy Belányiová, moderátorka:
Druhým diskutujúcim bol Marián Viskupič z SaS, ten vládu kritizuje za to, že jej opatrenia zatiaľ vyvolávajú viac otázok ako odpovedí, tvrdí, že napríklad pri výrobcovi Slovalco sa dobrý čas už premeškal.
Mirka Štrbáková Urbanovičová, redaktorka:
Ďalším energeticky náročným podnikom je košický U. S. Steel, ktorý má spotrebu energií tisíc-násobne vyššiu ako stredné podniky.
Milan Krajniak, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR /Sme rodina/:
U. S. Steel postupuje veľmi korektne a po dohode s nami.
Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice:
"Nám ide hlavne o to, aby sme vedeli konkurovať iným porovnateľným podnikom v zahraničí, ktoré by mali mať porovnateľné ceny energií a hovoríme pritom o porovnateľných koncových cenách energií."
Mirka Štrbáková Urbanovičová, redaktorka:
Podľa vedenia U. S. Steel je viacero spôsobov ako im pomôcť.
Ján Bača, hovorca U.S. Steel, Košice:
"Podľa našich informácií vláda sa tým zaoberá, my sme tie naše pripomienky dávali, no trpezlivo čakáme na to, aby sme mohli konkurovať, aby sme mohli vyrábať ďalej, hovoríme o horizonte dní, nie týždňov, nie mesiacov."
