Pocta Honour of EKOTOPFILM manželom Roetheliovým

Už po ôsmy krát sa na medzinárodnom festivale odborných filmov s ekologickou problematikou udeľovala pocta Honour of EKOTOPFILM. Získavajú ju významné osobnosti, zo Slovenska i zahraničia, ktoré dosiahli mimoriadne výkony v záujme trvalo udržateľného rozvoja. Doteraz si ju prevzali Jaques Yves Cousteau, Ivan Bella, Svend Auken, Al Gore, Gűnter Verheugen, Václav Havel a Juraj Hraško, jej ďalším držiteľom sa stali manželia Roethelioví zo Švajčiarska.

Serge Roetheli spolu s manželkou Nicole, ktorá ho sprevádzala na motocykli, prebehol za päť rokov päť svetadielov a vzdialenosť 40 912 kilometrov z jediného dôvodu - aby zbieral peniaze pre deti v núdzi a pomohol v boji za ich práva. Od 13. februára 2000 do mája tohto roku prebehol každý týždeň trasu rovnajúcu sa trom až štyrom maratónom. Jeho púť sa začala v Afrike, pokračovala Stredným Východom, Áziou, Austráliou, Južnou a Severnou Amerikou a Európou. Prebehol 37 krajín, zodral pritom 37 párov tenisiek. V Amerike dostal prezývku Forrest Gump, nie každý jeho počínanie chápal. "Ak môžem urobiť niečo pre svoje blaho a šťastie a zároveň niečo odovzdať druhým tým, že sa popasujem s výzvami, akou bol napríklad beh okolo sveta, aby som pomohol deťom v núdzi, tak potom chcem byť bláznom a utopistom až do konca svojho života," nechal sa počuť.

V Afrike museli manželia čeliť vážnym nebezpečenstvám. Obaja dostali ťažkú maláriu, na Madagaskare upadla Nicole do kómy... Konfrontácia s biedou, priznal Serge, je pre ľudí, ktorí sa narodili v prosperujúcej krajine, veľmi ťažká. "Často sa nám stalo, že nás zbadali deti v škole, vybehli von a bežali s nami. To boli skutočne podnetné momenty." Ľudí na Strednom Východe považujú manželia, ako prezradili na besednom fóre v bratislavskom Štúdiu L+S, za najpohostinnejších na svete. Takí sú, ak vidia, že cestujete po svojich. "Ponúkali nám jedlo bez toho, aby od nás niečo očakávali. K Nicole sa správali veľmi úctivo a tolerantne. Bohužiaľ, náš pobyt na Strednom Východe bol zatienený pocitmi úzkosti, pretože do Kaira sme dorazili 15. septembra 2001, štyri dni po útoku na WTC v New Yorku. Nikto nevedel, ako budú na to reagovať tamojší ľudia. Deväťdesiat percent z tých, s ktorými sme sa rozprávali, bolo z toho nešťastných a mali strach."

V Ázii vládla horúčava a vlhkosť, Serge i Nicole stále vyhľadávali tieň. "V Indii a Bangladéši nás obklopovali davy ľudí, čo naše napredovanie značne sťažovalo. A bieda je tam endemická. Státisíce ľudí žije na uliciach. Ich fatalizmus a prijímanie osudu je neskutočné. Sú neuveriteľne invenční a darí sa im prežiť." Počas pobytu v Austrálii si vychutnávali pocit priestoru, ktorý sa z Európy celkom vytratil. "Ale stále sme museli mať oči na stopkách pred nebezpečnými živočíchmi - jedovatými hadmi na cestách, krokodílmi..." V Severnej Amerike na nich najviac zapôsobilo nadšenie a veľkorysosť ľudí, ktorí zorganizovali spontánne zbierky pre ich účel. "Mysleli sme, že to tam budeme mať ľahké. Ale nebolo to tak. Museli sme zdolať štyri tornáda na Floride. Veľmi silno pršalo a bolo chladné počasie. Čo sa týka klimatických podmienok, Amerika bolo skoro najťažšou etapou."

Počas päťročnej púte vyzbierali manželia spolu 320 tisíc švajčiarskych frankov, ktoré venovali na tri projekty - organizácii, ktorá pomáha deťom na ulici v Kolumbii, na program dojčeneckej výživy v Afrike a aljašskému očnému chirurgovi na výkon zákrokov u tých ľudí, ktorí si to z finančných dôvodov nemôžu dovoliť.

"Mám pocit," zhrnul svoju životnú filozofiu Serge Roetheli, "že nie je také dôležité robiť veľké veci, ako robiť malé veci dobre. Postupne jedna k druhej... v priebehu života sa môžu stať jedným veľkým činom."