Skupina amerických Slovákov navštívila spoločnosť U. S. Steel Košice

Hostia si počas návštevy v U. S. Steel Košice so záujmom prezreli výrobné prevádzky DZ Studená valcovňa a Radiátorovňu.

Žijú za morom, v Amerike. Tam si našli pred mnohými rokmi nový domov. Osud ich zavial ďaleko od ich rodiska, no na Slovensko, na krajinu svojho detstva a predkov, nikdy nezabudli. Radi a často sa tu vracajú. Pozrieť príbuzných, oživiť spomienky, porovnať zmeny, ktorými krajina, ku ktorej ich viažu pevné putá, prešla...

Pred dvomi týždňami, 9. septembra, pricestovala vyše tridsaťčlenná skupina amerických Slovákov v rámci svojho štrnásťdenného pobytu na Slovensku, ktorý pre nich zorganizoval honorárny konzul štátu Pennsylvánia v SR Joseph T. Senko, aj do nášho mesta. Jedny z ich prvých krokov viedli do spoločnosti U. S. Steel Košice, na pôde ktorej ich privítal viceprezident pre výrobu Scott C. Pape. Počas krátkej diskusie sa rodáci živo zaujímali o dianie a život na Slovensku z pohľadu amerických manažérov, ale aj o aktivity oceliarskej spoločnosti. Veľkosť fabriky, ktorej niektoré z prevádzok potom navštívili, ich ohromila. "Netušila som, že je to taký veľký podnik", skonštatovala Patricia Oplingerová, bývalá učiteľka, dnes na zaslúženom odpočinku, no stále aktívna operná speváčka. "Veľmi sa mi tu páči," nezabudla dodať počas prehliadky výrobných prevádzok divízneho závodu Studená valcovňa a ocenila prínos spoločnosti pre zvyšovanie ekonomickej úrovne východného Slovenska.

"Narodil som sa v Amerike," rozhovoril sa Stephen Musuta, "ale keď som mal rok, rodičia sa vrátili na Slovensko. Do školy som chodil v Ružomberku, potom prišla vojna a povstanie. Bol som partizánom. Ako môj brat," vraví a po chvíľke odmlky vyťahuje z náprsného vrecka kópiu členskej legitimácie s číslom 7502, potvrdzujúcej aktívny boj proti fašizmu. "Mal som vtedy sedemnásť rokov," vracia sa v spomienkach do minulosti. "Brat devätnásť, keď ho Nemci zajali, mučili a potom na Vianoce zastrelili..." Štefan Mušuta sa v štyridsiatom deviatom vrátil do USA. Žije v Pennsylvánii, kde mu otec, pracujúci v oceliarňach, ako štyridsaťštyriročný zomrel. Na Slovensko prichádza pravidelne každý rok, od deväťdesiateho štvrtého. Často je účastníkom osláv SNP. Nikdy nezabudne navštíviť svoju sestru i potomkov ďalšieho súrodenca...

Mary Karchová, ako sama vraví čistou slovenčinou, cestuje spoza oceánu na Slovensko aj dvakrát do roka. Do kúpeľov, ale i za príbuznými. K svojmu rodisku má hlboký vzťah. Kvituje zmeny, ktoré sa tu v posledných rokoch udiali, no ako rodáčka nemôže pochopiť jedno. "Nahnevalo ma," hovorí o jednom zážitku, avšak s úsmevom, "že nám bežne pri obede v reštauráciách núkali či už v Bratislave alebo vo Vysokých Tatrách výlučne české pivo. Veď sme na Slovensku! Keď sme si pýtali to naše, niekde ho ani nemali..."

"Chceli sme našim krajanom ukázať celé Slovensko," povedala nám manželka honorárneho konzula Albina Senková. "Všetci tu majú svoje korene, mnohí sa tu narodili, iní, zástupcovia druhej, tretej ba i štvrtej generácie chceli vidieť zem svojich predkov. Účastníci zájazdu sú z jedenástich štátov USA. Je to už piata cesta, ktorú manžel pre amerických Slovákov zorganizoval, no prvá, ktorá bola výlučne smerovaná iba na Slovensko. Predtým sme pochodili aj Českú republiku, Poľsko, Maďarsko a ďalšie európske štáty. Oživili sme si slovenskú históriu, obdivovali kultúru, zabavili sa. Návšteva spoločnosti U. S. Steel Košice bola pre mnohých zaujímavá. Mesto oceliarov sme v žiadnom prípade nemohli vynechať."