Od mája 2004 dáva Nadácia U. S. Steel Košice mladým talentovaným ľuďom zo sociálne znevýhodnených rodín šancu plnohodnotne sa vzdelávať na vysokých školách na Slovensku i v zahraničí. Vďaka finančným prostriedkom, ktoré na účet nadácie poukazuje spoločnosť U. S. Steel Košice, ju mohlo doteraz využiť 104 študentov. Akí sú, aké je ich rodinné zázemie, čo študujú, čomu sa venujú vo svojom voľnom čase, aké majú plány do budúcnosti? Oslovili sme štyroch z nich a tu sú ich príbehy.

Viera KRUPÁŠOVÁ

Má dvadsať rokov, pochádza z obce Čaňa, býva v rodinnom dome s rodičmi. Má dvoch súrodencov, no tí už majú vlastné životy a rodiny. Je už druhý rok študentkou Katolíckej univerzity v Košiciach, Fakulty zdravotníctva, odboru ošetrovateľstvo.
"V tomto odbore sa pohybujem už od strednej školy," vraví. "Vybrala som si ho z viacerých dôvodov. Myslím, že ponúka priestor, v ktorom má človek možnosť "dotknúť sa sŕdc ľudí". Môže podať pomocnú ruku v situáciách, kedy mnohokrát nejde len o zdravie, ale o to najcennejšie, o život. Práve tu má ošetrovateľka nádhernú možnosť ukázať lásku k blížnemu, utíšiť bolesť fyzickú, ale aj duševnú, ktorá sa hojí oveľa dlhšie."
Vraví, že toto študijné zameranie je náročné hlavne na čas. Okrem teoretických vedomostí treba nazbierať množstvo praktických skúseností. Práve teraz sa začala venovať bakalárskej práci, ktorú zamerala na ochranu zdravia v školách. "Chcela by som ju spojiť s projektom, ktorý by sa orientoval na pomoc chovancom v detských domovoch. Je to jeden z mojich cieľov do budúcnosti - snažiť sa o harmonický rozvoj detí na základe uspokojenia ich individuálnych potrieb. Deti z detských domovov by mali mať rovnakú šancu ako tie, ktoré vyrastajú v zdravej rodine." Okrem svojich školských a mimoškolských aktivít chodí v lete do táborov ako zdravotníčka, rada maľuje, športuje a spieva.
So spoločnosťou U. S. Steel Košice spolupracuje ako štipendistka už rok. "Som rada, že môžem každému otvorene povedať o výhodách štipendijného programu. Nepodáva pomocnú ruku iba vo forme finančných prostriedkov, ale aj motivuje študenta, aby zlepšoval svoje schopnosti a vedel ich efektívne využiť. Dáva tiež možnosť spolupracovať pri dobročinných aktivitách spoločnosti. Tento program považujem za úspešný krok vpred. Ukazuje študentom vysokých škôl, prečo sa oplatí vzdelávať, čo znamená rozvoj ich predností. Dáva možnosť prísť s dobrým nápadom a možnosť získať podporu pri jeho realizácii. Spoločnosť U. S. Steel Košice týmto programom ukázala svoj záujem nielen o budúcnosť, ale aj riešenia, ktoré môžeme my, mladí, raz využiť, aby sme zlepšili život v našom okolí. Mojím blízkym a najdôležitejším cieľom je v prvom rade reprezentovať spoločnosť U. S. Steel Košice ako úspešná študentka a úspešne ukončiť štúdium."

Filip JERGA

Do Štipendijného programu U. S. Steel Košice sa zapojil v roku 2005. Váži si to, pretože štipendium mu pomáha splniť si sen - stať sa manažérom. Aj vďaka podpore zo strany nadácie si mohol vybrať školu, ktorú chcel a dostať sa do USA. "V súčasnosti tam pobývam na vysokej škole jeden trimester," hovorí a dodáva: "Štipendijný program považujem za dôležitý nástroj podpory mladých ľudí vo vzdelávaní a v prípade, že sa mi podarí naplniť predstavy o mojej budúcnosti, rád by som sa angažoval v podobnom projekte pre budúce generácie."
Prezrádza, že manažérom sa chcel stať už odmalička. Uvedomil si, že všetky povolania, o ktorých uvažoval, mali jednu spoločnú črtu - jeho manažérske ambície. A čo ho najviac láka na tomto povolaní? "Je to zodpovednosť za tím, organizácia udalostí a možnosť byť tam, kde sa robia dôležité rozhodnutia."
Na strednej škole sa niekoľko rokov venoval práci s časopisom, ktorý sám založil. Pôsobil ako šéfredaktor a práca ho bavila. "Náš časopis dokonca získal aj niekoľko ocenení na celoslovenskej novinárskej súťaži Štúrovo pero vo Zvolene." Filip sa zúčastnil aj na Letnej škole ekonómie, ktorú organizovala Nadácia F. A. Hayeka a Foundation for Teaching Economics v USA. Študentom bol vždy vynikajúcim. Študijný priemer nikdy nepresiahol 1,0 a za úspechy v práci s časopisom i na matematickej olympiáde získal sedem riaditeľských pochvál na Evanjelickom gymnáziu J. A. Komenského v Košiciach. Po skončení strednej školy začal študovať podnikový manažment na Vysokej škole manažmentu - City University v anglickom jazyku. I tu dosahuje vynikajúce výsledky. V minulom akademickom roku dostal za svoje študijné výsledky dvakrát dekanské ocenenie. Koncom vlaňajška patril k štipendistom, ktorí sa aktívne zapojili do dobrovoľníckej aktivity v rámci projektu USSK počas Košických Vianoc. Projekt sa zameral na podporu a prezentáciu subjektov, s ktorými spoločnosť spolupracuje a ktoré v minulosti podporila a taktiež slúžil ako poďakovanie prezidenta Davida H. Lohra zamestnancom za ich prácu počas uplynulého roka a za podporu charitatívnych aktivít.

Katarína OČENÁŠOVÁ

Na Štipendijnom programe ju zaujalo, ako sama vraví, najmä to, že sa spoločnosť rozhodla prispieť na štúdium mladým ľuďom zo sociálne slabších rodín. "Môj ocko je vážne chorý a mamka pracuje na železnici ako osobná pokladníčka. Spolu sme traja súrodenci, tri sestry, ja som najstaršia. Študujem na Technickej univerzite v Košiciach, odbor inžiniersky manažment. Mojím snom je pracovať ako projektová manažérka v projektovom tíme." Určite sa jej to podarí. Študuje s výborným prospechom, patrí medzi najlepších študentov v ročníku. So svojou prácou v rámci študentskej vysokoškolskej odbornej činnosti sa vlani umiestnila v katedrovom, ale aj ústavnom kole na druhom mieste. Popri škole sa venuje neziskovému občianskemu združeniu Fortis so sídlom v Poprade, ktoré má 32 členov a ktorého je predsedníčkou.
"Združenie sa zaoberá prácou s mladými ľuďmi, zväčša študentmi formou výučby brušných tancov a historického šermu. Popri fyzickej aktivite sa tu naučia aj tímovej práci pri vystúpeniach a tvorbe projektov a navštívia mnoho zaujímavých miest. Túto prácu milujem hlavne kvôli tomu, že vidím, ako to ostatným pomáha a ako skupina pomáha riešiť problémy jednotlivcov. Pred rokom a pol mi práve kvôli finančným problémom spojeným so štúdiom hrozilo, že sa budem musieť tejto svojej veľkej záľuby vzdať. Čas ukázal, že by to bola veľká škoda, pretože skupina bola vďaka odbornej garancii nášho trénera jediný nominant na Európsku šermiarsku súťaž Ferie Medievali v Taliansku zo Slovenska, kde sme za rok 2005 získali titul vicemajstrov a za rok 2006 majstrov. Vlani získal majstrovský titul môj duel s trénerom. Mnohé vystúpenia sú charitatívne, napríklad pre Základnú špeciálnu školu v Poprade, ktorá sa zaoberá prácou s postihnutými deťmi alebo pre Detský domov v Spišskom Štiavniku. Veľmi ďakujem za finančnú pomoc Nadácii U. S. Steel Košice. Pre mňa má veľký význam v tom, že som mohla naďalej výborne študovať, zároveň pomáhať ľuďom naokolo, reprezentovať Slovensko a získavať neoceniteľné skúsenosti pri riadení Fortisu."

Mišél BATMEND

Je Staroľubovčan, aj keď jeho priezvisko znie tak cudzokrajne. Mama je Slovenka, otec Mongol. Pochádza z mnohodetnej rodiny, má šesť súrodencov. Niektorí, vrátane Mišéla, sa narodili v Ulánbátare, hlavnom meste Mongolska.

"Na Slovensku žijeme už šestnásť rokov. Za ten čas som stihol vyštudovať osemročné gymnázium a dostať sa do druhého ročníka Technickej univerzity v Košiciach. Študujem na Fakulte elektrotechniky a informatiky, odbor mechatronika." Prečo si vybral tento odbor? Netají, že ho odjakživa zaujímali technické vymoženosti a elektrotechnike sa venoval na strednej, ba ešte na základnej škole. "Túto voľbu vôbec neľutujem, pretože ma zatiaľ zaujímalo všetko, čo sme sa učili." Bude to tak, pretože toto tvrdenie sa odzrkadľuje aj na jeho študijných výsledkoch. Vlani bol v poradí pätnástym podľa priemeru známok z približne 700 študentov fakulty. Aké má koníčky a záľuby? "Najradšej športujem. V minulosti som súťažne cvičil karate, ale pre nedostatok času som s tým skončil. Teraz sa venujem časovo neviazanejšiemu snowboardingu, hlavne freeride v Tatrách a počas leta skalolezectvu. Cez daždivé dni si rád zahrám na gitare."
Tvrdí, že štipendium z Nadácie USSK je pre neho veľmi dôležité, pretože si z neho platí celé štúdium. "Rodičia mi totiž žiadne peniaze nedávajú. Jednak preto že nemajú, ale aj chcú, aby som sa osamostatnil. Bez štipendia by som sa musel pretĺkať oveľa ťažšie." Keď doštuduje, má v pláne odísť na dva - tri roky do zahraničia a nájsť si tam prácu v odbore. A potom sa chce s peniazmi vrátiť na Slovensko, do Starej Ľubovne, pretože mu prirástla k srdcu tunajšia nádherná príroda, ale aj jednoduchí ľudia.