Spomínate si? Koncom minulého roku sme organizovali fotografickú súťaž na tému Náš domáci miláčik. Téma oslovila vyše tridsiatich nadšencov fotografovania, ktorí prispeli viac ako sto fotografiami. Niektorí pridali aj pekné príbehy spolužitia so zvieracími kamarátmi. Veríme, že zopár z nich, ktoré ponúkame na tejto novinovej strane, si radi prečítate aj s odstupom času a že vás, rovnako ako nás v redakcii, zaujmú.

Mám úžasný život...

Volám sa Rusty (Rasťo) Hraples, som Parson Russell teriér a narodil som sa 26. júna 2007 v Košiciach. V jeden krásny slnečný augustový pondelok, presne 20. augusta, keď som mal osem týždňov, prišli si pre mňa noví majitelia, Tono a Lucka. Od tej chvíle som úplne zmenil ich životy a prevrátil ich doterajší stereotyp hore nohami.
Od prvej chvíle som sa im snažil robiť veľa radosti, no na začiatku mali so mnou aj starosti, keď som si mýlil modrý koberec v obývačke so zelenou trávičkou a nechával im podkovičky pre šťastie. Pamätám si na tie ranné venčenia okolo druhej, tretej nadránom. No čo už, ešteže som sa zobudil, keď mi bolo treba na "wecko". Postupne prišla jeseň a daždivé dni, páničkovia sa nevedeli dohodnúť, kto so mnou pôjde do toho lejaku. Pravdaže, chceli ísť obaja… Neviem, či prvý sneh bol väčším zážitkom pre mňa, alebo pre mojich pánov, prežil som krásnu zimu na sídlisku s kopou snehu. S príchodom jari sa začala moja výstavná kariéra. Pochodili sme Slovensko, dokonca som bol aj v Maďarsku.
Ani nevieme ako a oslavoval som prvý rôčik svojho života. Samozrejme, bola torta so sviečkou a kopa hračiek. Mám úžasný život, majitelia sa mi v plnej miere venujú. Chodím na tréningy poslušnosti, učia ma prvky tanca a teraz sme začali aj s agility, takže som plne vyťažený. A keďže som poľovné plemeno, tak sa pripravujem aj na poľovné skúšky.
To je o mne všetko. Dúfam, že sa vám moje fotky budú páčiť, veď pre mojich majiteľov som ten najkrajší pes na svete.

Pozn. red.: Výpoveď psa Rustyho zachytil jeho majiteľ Anton NOVOTNÝ

Expert Jack

Tak to je on - malý, sivý plch. Bol nájdený náhodne a keďže mal zranenie, ocitol sa jedno popoludnie u mňa doma. Vtedy som ešte netušila, aký je to bystrý tvor. Vždy má veľkú radosť z toho, ak ma môže uprostred noci zobudiť a to len preto, že sa mu práve chce ohlodávať bukvice. Cez deň zbožňuje leňošenie, z ktorého ho dokáže vyrušiť azda len objektív - vtedy sa chytro schová. Na tejto fotografii sa mu chcelo pózovať výnimočne. Hral sa na veľkého siláka a trúfol si úplne svojpomocne odtlačiť drievko väčšie než je on sám. Napokon ho neúspech odradil a uprednostnil chutné jabĺčko, na ktorom si vždy rád pochutná. Úspešne tiež rozhadzuje svoj "nábytok" v klietke a čaká, že ho ochotne upracem. No, nespravili by ste to pre neho? Len čo bude opäť v úplnom zdraví, vráti sa späť do prírody medzi ostatných plchov, aby mohol zažívať dobrodružstvá, aj keď ja už pri tom nebudem. Som rada, že som ho našla a keby nebol takým vzácnym chráneným druhom, nechala by som si ho doma. Bude mi totiž chýbať jeho vytrvalostný beh v koliesku, či trucovité ohrýzanie klietky.

Zuzana ŠUSTEROVÁ

Z ulice k dobrým ľuďom

Som Luna, kríženec labradora a vlčiaka a mám približne dva roky. Moja terajšia panička ma našla na Hlavnej ulici v Košiciach. Hneď sme sa do seba zamilovali a dnes už tvoríme nerozlučnú dvojicu. Som veľmi poslušná a učenlivá. Ovládam veľa povelov, dokonca viem urobiť aj "zdochlinku". Najradšej aportujem a plávam, ale samozrejme, ako každý pes, neohrdnem ani naháňačkou s mačkou. Pred mesiacom nám susedka priniesla šteniatko, ktoré našla na ulici. Moja Zuzka vedela, že keď je v práci, som doma sama a je mi smutno, preto sme si malú nechali. Volá sa Lilu a je čierna presne ako ja. Je veselá a hravá a sústavne ma provokuje. Snažím sa ju vychovávať, ale má ešte len pol roka, tak som trpezlivá. Je nám spolu veľmi dobre. Každý deň sa hráme, vyťahujeme z koša špinavú bielizeň, obhrýzame káble a trháme papuče.

Za Lunu a Lilu Zuzana SERENČOVÁ

Operenec Bubo

Tento drozdík vypadol mame z hniezda a hoc pípal z plného hrdielka, akosi ho nenašla a tak som si ho, plná odhodlania stať sa mamou na plný úväzok, vzala domov. Poskytnúť mu pocit istoty, zabezpečiť "hniezdo" a stravu bolo spočiatku náročné, ale napokon som to zvládla. Namiesto prebaľovania som sa musela popasovať s kŕmením, ktoré bolo spočiatku náročné, ale napokon spokojne spolupracoval. Aj keď som mu časom nevedela ukázať ako zo zeme zbierať červíky... Napriek tomu, že som ho strážila, čím bol väčší, tým viac vystrájal. Z malého Bubinka sa stával čoraz dospelejší Bubo, až nadišiel čas, aby sa zaradil k svojim rovesníkom. Dúfam, že si teraz kdesi spokojne lieta a teší sa zo života.

Zuzana ŠUSTEROVÁ

Fešanda Tina

Táto lady sa narodila presne 25. mája 2002, spolu to teda ťaháme už siedmy rok. Za ten čas som s ňou zažila množstvo zážitkov či trápností, o ktorých by sa dalo veľa popísať. Z tých nepríjemností vyberiem jednu, ktorá, podľa môjho názoru, stojí za zmienku. Pri jednej z popoludňajších prechádzok zbadala na opačnej strane chodníka milého psíka, ktorý si ju získal a tak, samozrejme, snažila sa k nemu dostať. Chcela som Tinu udržať na vôdzke, šikovne sa mi však omotala okolo čižiem a ja som na zľadovateľom chodníku dostala celkom drsný šmyk práve vtedy, keď sa ulica zapĺňala ľuďmi, ktorí prichádzali zo zamestnania. Skončila som v sede na zemi a hoc si to po mojom páde rozmyslela a namiesto zoznámenia sa so psíkom dala prednosť mne, zdvihnúť som sa musela sama. Na Tinu ešte treba prezradiť, že si rada vychutná hovädzie granule, beh a vždy si niečo zahráme, takže dáva zabrať aj mne. Takmer nič ju nerozhádže, má priateľskú povahu a rýchlo sa naučila všetky veci, ktoré k psiemu životu potrebuje. Keďže som jedináčik, pre mňa je veľkou spoločníčkou a zároveň ďalším členom našej rodiny.

Zuzana ŠUSTEROVÁ

Fúkal som za svojho štvornohého Cira

Kuriózne vyšetrovanie jednej kolízie na ceste

Môj miláčik sa volal Ciro (už nežije), bol to čistokrvný nemecký ovčiak a vlastnil som ho od jeho piatich týždňov. Bol to mimoriadne nadaný pes, ktorého som si sám vycvičil, lebo už pred ním som mal dvoch psov a kynológia je mojím veľkým koníčkom. Zažil som s ním mnoho krásnych zážitkov a citovo obohatil nielen mňa, ale aj ďalších členov rodiny, hlavne moje dve dcéry. Slovom bol to náš "Rex".
Za všetky spomeniem jeden kuriózny zážitok, ktorý odvysielali aj v televízii. Bol som s deťmi na krátkej cyklistickej vychádzke na našom sídlisku a samozrejme, nechýbal ani Ciro. Na bicykloch sme prešli prechodom pre chodcov, pričom Ciro nás s odstupom nasledoval. V momente, keď sa na prechode rozbehol, spoza zákruty sa vynorilo policajné motorové vozidlo. Vodič sa rozprával s kolegyňou spolujazdkyňou a zo svojho miesta bežiaceho Cira nezbadal. Kolegyňa v aute ho však uvidela a skríkla. Policajt reflexne zabrzdil a ostal stáť s autom na prechode pre chodcov. Ciro mal rýchlosť, takže sa nestihol uhnúť alebo zabrzdiť a tak hlavou vpálil do bočných dverí na strane vodiča. Otriasol sa, dobehol nás, dobehli však aj policajti s otázkou, či je to náš pes. Po mojej kladnej odpovedi zavolali kolegu z oddelenia nehôd a začala sa "zábava".
Ciro mal nasadený košík, nárazom poškodil dvere a tak policajt trval na tom, že sme spôsobili dopravnú nehodu. Najprv som si myslel, že sa pokúša o vtip, lenže po príchode "nehodovky" sa začalo riadne vyšetrovanie, ktorého súčasťou bola aj dychová skúška. Fúkal policajt - vodič a ja namiesto psa. Tak som sa po prvý raz v živote podrobil testu na alkohol za psa Cira. Test bol negatívny a za spôsobenie dopravnej nehody som dostal pokutu 16,60 eur (500 Sk). Považoval som teda vec za vybavenú.
Približne po dvoch rokoch mi prišlo predvolanie na súdne pojednávanie so žiadosťou o náhradu škody. Ani na treťom súdnom pojednávaní polícia nevedela preukázať faktúru za opravu vozidla a keďže som si pripadal ako v kocúrkove, oslovil som nemenovanú TV, tá so mnou nakrútila reportáž, no po porade s právnikom a dohadoch, či neurobil chybu policajt, keď nám ako skupine nedal prednosť na prechode, či nepochybil, keď zastal na prechode pre chodcov, nevenoval sa riadeniu, bol výsledok sporu neistý, a tak som musel uhradiť škodu aj s penále, pretože policajti nemajú havarijne poistené vozidlá.